Skip navigation


Dnes to bude o Luckách, o tradíciách súvisiacich z týmto menom, ale aj o „tajných spôsobov veštenia budúcich lások“. Prajem prijemné čítanie a inač všetko najlepšie čitateľkám Luckám.. Nech to svetlo, čo v sebe máte vám navždy ostane.

Charakteristika mena

Lucie, ktoré oslavujú meniny 13. decembra, naozaj celý svoj život “žiaria” a nikdy nestrácajú z tváre sympatický úsmev. Boli by nešťastné, keby premárnili príležitosť pomôcť. Sú tiež málo ovplyvniteľné, čestné a majú v sebe akúsi pokoru. Lucie intelektuálne dozrievajú dosť skoro. Sú veľmi pôvabné a priateľské, no ich citový život je neraz komplikovaný. Lucie majú výrazný zmysel pre zodpovednosť a svoje budúce povolanie pokladajú za celoživotné učenie, preto si väčšinou vyberú profesiu, ktorá je náročnejšia. Zdravie majú pomerne pevné. Lucie ovplyvňujú planéty Saturn a Urán. Ich šťastné farby sú čierna a modrá. Ochranné rastliny medovka a baza, ochranné kamene ametyst a jaspis.
Hoci toto meno je spojené s bosorkami a čarodejnicami, v skutočnosti je veľmi výhodné pre svoju nositeľku. Zahaľuje ju do rúška tajomnosti a priťahuje k nej nielen úspech v kariére, ale aj v láske. Muži takýmto ženám len ťažko odolávajú, ostatné im teda môžu závidieť a najmä kvôli závisti sa toto meno považuje za zlé. Každá Lucia má v sebe onú “iskru”, ktorá jej dodáva lesk a povyšuje ju nad iné osoby ženského pohlavia, nemali by teda používať iné formy tohto mena. Osobným číslom je 7 – Tajomnosť, vhodnou farbou je červená a je to meno vhodné pre akékoľvek znamenie. Ak toto meno dáte svojmu dieťaťu, bude preňho veľkým prínosom, lebo je plné podpornej energie, sily a chuti do boja o lepší svet, no aj o vlastný úspech – teda urobíte svojmu dieťaťu dobrú službu. nositeľky oslovujeme aj Lucka, Luci, Lucinka.

Historický pôvod mena Lucia

Meno Lucia ma pôvod v latinčine – lux (svetlo, lesk alebo žiara).
Lucia podľa legendy mala žiť za panovania cisára Diokleciána okolo roku 304 v sicílskych Syrakúzach. Napriek značnej bizarnosti v rozprávaní o jej osude začali jej pamiatku uctievať pomerne skoro a jej kult sa veľmi rýchlo rozšíril. V samotných Syrakúzach
sa zmieňuje na nápisoch už začiatkom 5. storočia, Lucia je znázornená v sprievode panien znázornenom na mozaike zo 6. storočia v kostole Santa Apollinare Nuovo v Ravene. Jej meno možno tiež objaviť v súpisoch rímskych a ambroziánskych obradov.
V Anglicku Lucia bola známa už za čias opáta Aldhelma, ktorý sa o nej pochvalne zmieňuje v traktáte “O panenstve” z konca siedmeho storočia.
„Lucia bola mladou ženou, ktorá tajne prestúpila na kresťanstvo, odmietla všetky ponuky na manželstvo a rozdala svoj značný majetok chudobným, načo jej nápadník podal na ňu žalobu. Keď mala byť pre svoju vieru v dobe Diokleciánovhoprenasledovania kresťanov upálená, ale plamene sa jej zázrakom vyhli, prikázal ju sudca nakoniec popraviť mečom.“ Rukopis “Gesta sanctorum” (niekedy sa nepovažuje za dôveryhodný prameň).
Aj keď sa v tradícii legenda o mučeníckej smrti svätice, ktorej plamene neublížili často menila na poverovú predstavu, podľa ktorej bola Lucia takpovediac kráľovnou čarodejníc, pôvodne bola považovaná za ochrankyňu priadok a preto pre 13. december platil zákaz pradenia a šitia. Podľa inej legendy Lucia bola svätica, ktorá mala krásne oči, ktorými očarila jedného mládenca. Aby však neupadol do pokušenia, vylúpila si ich a poslala mu ich v miske. Mladej dievčine sa zrak zázračne prinavrátil. Cisár nariadil jej mučenie, počas ktorého zostala nedotknutá a nepodarilo sa dokonať jej potupu ani odvezením na voze ťahanom býkmi do miestneho nevestinca. Tie sa totiž nevedeli pohnúť z miesta. Božiu ochranu si však ľudia vysvetlili ako bosorácku moc.
V západných a severských krajinách je patrónkou svetla a liečiteľkou chorých očí.

Tradície a slávenie tohto mena

Deň patriaci Lucii sa najviac slávi vo Švédsku, kedy sa jej sviatok v najkratšom dni roka stal slávnosťou svetla. Najmladšia dcéra domu, oblečená v bielom zobúdza členov rodiny kávou, rohlíkmi a zvláštnou pesničkou. Od roku 1927 sa stala tato tradícia celonárodnou a v súčasnosti každá korunovaná Luciou obchádza domy, školy, pracoviská. Vo včasných ranných hodinách prechádza sprievod Lucií za spevu vianočných kolied ulicami. V čele tohto sprievodu ide „veľká“ Lucia v bielych šatách s červenou stuhou, so zopätými rukami a na hlave má korunu, do ktorej má osadené sviece. Jej sprievod pozostáva z „malých“ podobne oblečených Lucií, držiacich v ruke sviecu, ďalej z malých chlapcov, ktorí majú na hlave papierovú čapicu so zlatou hviezdou a v ruke paličku. V sprievode sa nachádzajú tiež vianočný škriatkovia v červených čiapočkách.
„Malé“ Lucie ponúkajú okoloidúcim sladké kysnuté pečivo s prímesou šafránu, zvláštne perníčky – peparkakor a varené víno – glogg.

Slovenská tradícia a kult Lucie

V slovenskej tradícii sa kult Lucie nepresadil výrazným spôsobom, keďže prevzala črty niektorého ženského démona. Luciin sviatok bol až do prijatia gregoriánskeho kalendára v roku 1582 najkratším dňom v roku (23. december), kedy podľa ľudových predstáv vrcholila vláda temných mocností, ktorých doménou bola noc si získal zlovestnú povesť stridžieho dňa.
So sviatkom Lucie sa najčastejšie spájali ochranné kúzla a veštby. Aby sa predišlo návšteve bosorky nesmela v ten deň na hospodársky dvor vstúpiť žiadna cudzia žena, nemalo sa nič požičiavať, ani vracať. K ochrane pred strigami mali slúžiť tzv. Luciine kríže.
Neskôr sa ľudia chránili pred zlom aj cesnakom, ktorý v ten deň konzumovali ľudia ale aj domáci dobytok.
Ešte v polovici minulého storočia boli na Slovensku rozšírené nočné obchôdzky maskovaných postáv – Luciek. Mladé ženy oblečené do bielych šiat, prípadne obtočené plachtou. S tvárami zakrytými hlboko do čela a obielenými múkou vchádzali do domov, kde ometali steny a kúty husacím krídlom. Pôvodne nerozprávali, nedostávali žiadne dary, ale neskôr, keď obchôdzky prešli do repertoáru mládeže, prevládla ich zábavná funkcia. Počas stridžích dní sa tiež veštilo, nechávali sa púčkovať konáriky ovocných stromov, vykonávali sa ľúbostné čary a predovšetkým sa vyrábal luciový stolček, koleso alebo upletený bič.

Luciový stolček

Zhotovoval sa postupne dvanásť dní do Lucie do Štedrého dňa zo smrekového alebo bukového dreva bez použitia železných klincov. Mal veľmi jednoduchú formu, spravidla trojnožky a často bol opracovaný len dvanástimi seknutiami sekerou. Na Luciovom stolčeku sa pracovalo až do Štedrého dňa. Ten, kto si naň sadol v kostole na polnočnej omši, spoznal všetky bosorky, ktoré tam práve boli. Domov sa však musel veľmi ponáhľať, aby ho bosorky nechytili, preto za seba sypal drobné predmety, ako mak, či zrno a dostal sa tak bezpečne domov.

Tradícia pre zamilované nežné stvorenia: Lucka vám vyveští vašu budúcu „lásku“

Na dvanásť kúskov napíšete mená deviatich chlapcov z vášho okolia. Na zvyšné tri dopíšete postupne cudzinec, neznámy a nikto. Od Lucie do Vianoc potom každý deň nad plameňom sviečky spálite jeden z nich, pričom sa nepozriete na meno vyhodeného chlapca. Na Štedrý deň si potom pri stromčeku prečítate meno muža, s ktorým budete mať do roka nejaké pletky.

Ak si na Luciu odlejete z čerstvej vody a potom si ňou pred Polnočnou omšou umyjete tvár, tak muž ktorého šaty sa o vás prvé obtrú, bude vašou osudovou láskou.

Ak vás zaujíma povolanie vášho vyvoleného, musíte cez dierku na veľkom kľúči liať horúce olovo do vody. Z dosiahnutého tvaru potom vyčítate čím sa bude váš milý živiť (súvislosť s menom Ondrej).

Meno Lucia je pomerne zaužívaným menom na Slovensku. Tradície a kult Lucie je v každej krajine niečím výnimočný, ale jeho podstata je ta istá.

About these ads

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.

%d bloggers like this: