Skip navigation


Chcel som, aby si ma počúvala. Nie nerobil som to nasilu. Nie, vedel som, že dokázal by som niečo zmeniť. Nechcel som ťa za každú cenu, ale ty si sa tvárila, že nič nepočuješ. No, napriek tomu vedela si dobre čo sa deje.

Povedal som ti to prvýkrát. Bola si prekvapená a ja som bol taktiež. Bolo to pre mňa ťažké. Vedel som, že naše kamarátstvo dávam do veľkého rysku, no napriek tomu cítil som to tak. Nechcel som prísť o to čo som už mal. Bolo to dobré kamarátstvo. Ty si vedela dobre, že aké to bolo. Obaja sme sa dokázali počúvať a to nás skutočne spájalo. Láska nie je sympatická tvárička a namyslená hlavička. Láska nie je boj „len tak“ pre nič za nič. Láska nie je návrh „len tak“ „budeme spolu chodiť?“ Nie, to som ti nenavrhol. Čakal som čo spravíš. Nespravila si nič. To bol signál, že nič necítiš. Možno som žil v ilúziách… Ale cítil som, že niečo cítiš… Niečo ťa žralo… žralo tvoje vnútro… Nepovedala si mi to na rovinu a to ma bolelo. Keď si mi povedala, že niekedy niečo sa môže zmeniť, nevedel som či sa mám radovať, alebo plakať. Nie, neplakal som… Pre neobetovanú lásku neplačem a plakať budem iba vtedy, keď budeš plakať ty. Nie, to nie je výzva do boja. Ja nechcem, aby si plakala. Stále som sa tešil, keď si bola pri mne šťastná. Vedel som, že keď sa smejeme obaja je všetko v poriadku.
Vedeli sme sa rozprávať o možnom i nemožnom. No, to ti zrejme nestačilo. Ale to mi dávalo veľa. Vážil som si to, že dokážeš ma počúvať. Chcel som počúvať aj ja teba, no ty si mi to nedovolila. Nechcela si, aby som počúval tvoje srdiečko. Všetko čo ťa trápi, všetko čo ťa žrávalo si akosi skrývala. Ale zrejme som niečo pokazil.
Pokazil som to, že nedal som ti voľnosť… Stále, keď bola možnosť rozprával som sa s tebou. Najprv v tom nebol problém. No, neskôr akosi sa to menilo. Začalo niečo medzi nami škrípať a nevedel som čo. Stále som cítil, že ťa milujem, ale prichádzal som nato, že svojou láskou som zabíjal naše dobré kamarátstvo. Kamarátstvo, ktoré som dal do rysku som ničil tým, že som ťa chcel počuť. Nie, nerobil som to na silu. Robil som to s odstupom a s veľkou nádejou. Veril som, že tu nádej mi ráz dáš… čakal som ju, no bohužiaľ nedočkal som sa jej. Ako si mi ju dala, tak si mi ju vzala.
Prišla druhá príležitosť a opäť som ti to povedal „anjelik ľúbim ťa“… Ty si nato reagovala „ale Maťo…“ Neviem čo, ale to už ani radšej neriešim. Takáto odpoveď ma prekvapila. Ale naozaj to som nečakal. Bolo to od teba naozaj neseriózne. Ale vedel som, že ak ťa milujem, odpustím ti to. Aj sa tak stalo. Bolo ti odpustené hneď. No ty si akosi nepočúvala čo som ti chcel povedať. Brala si to príliš „športovo“. Nie, ja som si nerobil srandu. Miloval som ťa, milujem ťa a milovať ťa aj chcem… Ale to ti už nepoviem… Prečo? Povedal som ti dvakrát a ty si nič nespravila. Teda možno aj niečo si spravila… časom, keď sa situácia menila si začala robiť niečo čo ma už totálne dorazilo… Ale nie… Ono ma to nedorazilo, ale skôr prizabilo… Začala si sa mi vyhýbať. Robila si to premyslene, ale stále sa pravda obrátila… Stále, keď si klamala som veril, že ráz sa to musí zmeniť. „Hneď, teraz sa to musí zmeniť!“ Vravieval som si.
Ráz ti ani nevadilo, že si ma urazila…. Ale počkať. Ono ma to neurazilo… Vlastne ponížila si seba samú. Neviem prišlo mi to tak smiešne „Ale idem len tak niekde…“ OK, ideš do krajiny zázrakov. No smiech ma po čase prešiel… Prešiel vtedy, keď som zistil, že ma klameš. Sedela si neďaleko na jednom nemenovanom mieste.
Ja som sedel sám a počúval som MP3 a keď tu zrazu sa objavil kamoš „a ty tu čo tak sám? A čo nie je pri tebe ….?“ No vravela mi, že ide niekde a že mam ju tu čakať…
Aha, no hej… Vlastne som ju videl…
Áno a kde?
No, bola v ….
Ops, on si robí určite srandu .Nie, nie…. čo hovorí určite myslí naozaj. To sa dialo v mojej hlavičke… Klamstvo dokáže zničiť všetko. Jednoducho a rýchlo. To čo sa dlho „buduje“ rýchlo „zabije“. Prečo existuje klamstvo? Prečo si nedokážeme povedať všetko do oči? Prečo láska je niekedy neobetovaná? Prečo láska musí niekedy bolieť? Prečo sa musí láska s nami pohrávať? Prečo nemôžem byť tvoj a ty moja? Prečo nemôžme byť spolu šťastní? Prečo nechceme sa počúvať? Prečo sa iba tak zahrávame? Prečo nemôžme byť svoji? Stoji nám v tom nejaká prekážka?

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: