Skip navigation


Dnes je 2. septembra 2009. Dátum pre niekoho neznámy, no pre školákov určite známy. Začal sa školský rok 2009-2010.
Prišiel ten istý deň už po štvrtýkrát. Začiatok školského roka, ktorý je obľúbený i neobľúbený. No, pre niekoho možno aj neistý. Neistý v tom, že nevie čoho Čaka, nevie akých bude mať kolegov, teda spolužiakov. Ale samozrejme aj kolegov, Pokiaľ chodí na výšku.
Prišiel deň, keď mnohý zisťujú, že dostavajú sa pred životne dôležitú skúšku. Matúra, to slovíčko… Niekto má pred ňou rešpekt, niekto už začína stresovať a samozrejme nájdu sa aj taký čo ju berú športovo. Ale samozrejme, že všetko treba brať športovo nie? Aj to je športovanie, keď k tabuli sa ide pomalým krokom. Krôčik za krôčkom Idu… No prosto ide o novú športovú disciplínu – „pomalochodenie“.
Prišiel deň, ktorý aj pre mňa pred štyrmi rokmi znamenal niečo iné. Prišiel som na strednú školu, kde samozrejme som nevedel čo ma môže čakať. Prichádzal som s očakávaniami i s hŕstkou neistoty. Všetko sa časom menilo k lepšiemu a dospelo to k tomu, že stal sa zo mňa štvrtáčik. Štvrtáčik, ktorého Čaka matúra. Matúra je pre mňa naozaj skutočná skúška života. Tu sa ukáže čo chcem dokázať, aký potenciál dokážem využiť a čo dokážem spraviť pre svoje šťastie. No veď ako hovorí náš triedni „teraz zistite čo ste zameškali za tie 3 roky. Musíte si uvedomiť to čo vám hovoria vaši blízky – rodina, známi… štúdium, to je to čo má vás zaujímať.“
Pekne už sa teším… Pomyslel som si po tomto výroku. Ale zároveň môžem dodať, že mál pravdu. Musím spraviť všetko pre svoju životnú skúšku. Musím robiť všetko to, čo musím spraviť. Všetko možné i nemožné. Počkať. Premýšľam čo by som zaradil medzi to nemožné…? Vlastne ani ma nič nenapadá, takže ani to neriešim.
A čo je to „možné“? Tak asi len učiť sa učiť a učiť sa… No veď ako hovoril náš bývalý politický symbol „treba sa učiť a učiť“…
Keby mi niekto povedal, že ráz budem maturovať v prvom ročníku, tak odpovedal by som ironický „no, to je len sen…. Zatiaľ snívam… Pôjdem maturovať vtedy, keď sa k matúre vôbec dostanem…“
A čo hovorím teraz? Teraz už ani račej nič. Ťažko mi povedať, že je tu matúra. Ach, to boli ročníky oddychu… Teraz prichádza skutočná práca.
Nič sa nedá robiť. Všetko má svoj čas, ale napriek tomu všetko musí raz prísť.
A ty čo len začínajú, môžem im odporúčať jedno – robte tak ako myslite. Môžete si užívať, môžete športovať, môžete oddychovať… A Však pamätajte na jedno! Matúra raz príde, takže robte tak ako chcete skončiť. Všetko je vo vašich rukách, všetko môžete ešte ovplyvniť…

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: