Skip navigation


Priateľstvo, pojem, ktorý je určite každému známy. Priateľstvo nemožno mať, priateľstvo môžeš len cítiť a môžeš ho overiť.

Overovať to, čo cítiš nemusíš. Pokiaľ vieš, že to, čo cítiš je pravé priateľstvo. Priateľ nie je ten, ktorý robí pre teba niečo s neuvedeného princípu, ale ten, ktorý si na teba spomenie. Priateľov nemôžeš mať veľa, lebo ich kvalita sa stráca. Mať mnoho priateľov neznamená, že si skutočne šťastný. V tomto prípade platí jedno jednoduché pravidlo – kvalita nie je kvantita.
Takže kvalita priateľstva nezávisí od množstva priateľov. Priateľstvo si možno overiť rôznymi spôsobmi. Stačí vedieť, že priateľstvo nie je nútené (čiže je úprimne myslené), že neboli, že ublížia ono odpusti. Pre priateľstvo sa určite nájde viac charakteristík, ale uvádzať ich nebudem, lebo niekto si bude myslieť, že priateľstvo je nejaký definovaný princíp.
Priateľstvo musíš odlišovať od kamarátstva. Pokiaľ sa ti to podarí, potom vieš, čo je priateľstvo a vieš aké má výhody oproti kamarátstvu. Ako stále vravievam: „priateľstvo a kamarátstvo sú dve odlišné veci. Priateľ ti pomôže, keď to nečakáš a kamarát sa na teba vykašle, keď to nečakáš…“
Ale na priateľstvo neexistuje nejaký vzorec kvality či nekvality… O úprimnom, teda pravom priateľstve sa dozvieš až vtedy, keď zistíš, že potrebuješ pomoc. Skutočnú pomoc nepotrebuješ každý deň. To znamená, že priateľ nemusí byť ten, ktorý ti pomáha každý deň. Pokiaľ pomôže úprimne, tak uznávam ho za priateľa, ale skutočné priateľstvo ti ukáže iba vtedy, keď si na teba spomenie, keď máš sviatok, alebo keď máš nejaký problém. A možno ešte jedná doplňujúca myšlienka o priateľstve: „priateľ ti sám podá pomocnú ruku a čo je dôležité – nerobí to s princípu, že musí“.
O priateľstve myslím, že som napísal veľa. Kamarátstvo som tiež spomenul, ale presnú charakteristiku som nespresnil. V tomto prípade ju ani nebudem uvádzať, lebo všetko to, čo bolo spomenuté neplatí pre kamarátstvo.
Ale o tom som teda nechcel písať v tomto blogu.
Ale teraz už poďme k tej dôležitej časti. Ako už niektorí vedia, že 18.09.2009 oslavujem 19 rokov. Sviatok ako sviatok… Niekto dostáva hrbu darčekov, niekto hrbu pozdravov, niekto bohužiaľ nedostáva nič. Ale to, že niekto nedostáva nič, neznamená, že je odsúdený.
To, že ti niekto dá darček neznamená, že ti ho dáva s úprimného priateľstva. Odlíšiť darček od úprimného či neúprimného priateľa nemôžeš v deň svojich narodenín, ale ako som už spomínal – zistíš to neskôr. Tože niekto si na teba spomenie neznamená, že si pre neho skutočný priateľ.
Priateľ ti daruje niečo, ale vieš, že myslel to zo svojho srdca úprimne. Nepotrebuje si ťa vážiť, potrebuje ti ukázať, že ťa má rád ako priateľa, že mu záleží na tebe. To znamená, že nemusí ťa vôbec obdarúvať a ty vieš, že je tu pre teba, že žije vlastne tvoj život… Prosto on je tvojim celoživotným darom, ktorý si chceš chrániť za každú cenu.
Nepotrebuješ darček, stačí úprimné myslená SMS:
„veľký dar máš, veľkým srdcom ho dostávaš, v naručí sa moje srdiečko darúva, veľa šťastia zdravia a lásky ti praje bomboniérka“.
Myslím, že pekná SMS, ktorá bola určite myslená úprimne. No tej „bomboniérke“ sa to naozaj podarilo. Musím pochváliť a poďakovať. Ďakujem bomboniérka!!
To meno inač dostala o do mňa, lebo tvrdila, že „milujem“ iba bomboniérky. Ale mne sa to Pači, že ostáva bomboniérou, lebo je moja bomboniérka :-ooo)
Aj SMS s textom „všetko naj k tvojim národ kam, veľa šťastia, zdravia a lásky a ostaň takým akým si aj teraz všetko naj“ určite poteší. Odosielateľ Lucka dostáva poďakovanie :-oo).
A niektorí sa zahniezdili filozofickými Smskami: „prajem ti zdravie, lebo je vzácne, šťastie, lebo je krásne, lásku, lebo je jej malo a všetko naj, aby ti zato stalo, ti k narodeninám praje Monika“. Pekná SMS, komentár nepotrebuje.
Samozrejme, že aj iný sa realizovali, ale to si už ani vlastne nepamätám… Alebo skôr – nebolo to nič výnimočné, takže, sorry, ale nebudem sa rozpisovať…
Na narodeniny si môžeš pripraviť radosť aj sám. Je len na tebe ako si tu „radosť“ navaríš sám. Záleží na tebe, čo predstavuješ si pod veľkou radosťou. Nemusí to byť niečo výnimočné, ale môže to byť aj niečo úplne jednoduché. Stačí mať svoje ciele a nejaké predsavzatia a samozrejme nejakú vôľu spraviť pre seba niečo užitočné.
Opäť nemusí to byť niečo hmotné… A teraz sa pýtam: čo môže byť nehmotné? Priateľstvo? Nie. To nie je cieľ, to je šťastie. Láska? To nie je predsavzatie, to je náhoda. Tak potom čo vlastne?
Mám jeden návrh, ale neviem či pre niekoho bude zaujímavý. Ale podaril sa mi, čo som spokojný, teda šťastný. čo sa tak obdarúvať peknou známkou v škole? Možno zlý návrh, no ja som sa pokúsil zrealizovať tento nezaujímavý návrh. Realizácia skončila úspešne, čo prinieslo dve pekné známky – samozrejme že boli to jednotky.

Takže ak sa chceš cítiť šťastný musíš preto aj niečo spraviť. Pre priateľstvo nebojuj, priateľstvo musí prísť Samo. Ak nepríde dnes, príde určite zajtra. Ži v tom a ver, že priateľstvo ti niekto ponúkne. Pozor, ak zaspíš, premrháš jedinečnú príležitosť. Radosť zo života môžeš ovplyvniť iba ty. Pusti sa do „budovania“ vlastného šťastia a až vtedy zistíš, čo je životná cesta za šťastím.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: