Skip navigation


Každý sa môže presláviť rôznym spôsobom. Z niekoho sa stane mediálna hviezda, niekto môže sa stať hrdinom, ale sú aj taký, ktorí sa preslávia svojou „hanbou“ pre humor. Dnes to nebude o politikoch ani o mediálnych hviezdach. Bude to o obyčajných zvieratkách (nemyslím na ľudí).

Aby to malo aj nejaký scénar, tak začnem rozprávkovo.
Bol utorok a posledné minúty v škole, ktorej sa podarilo opäť chytiť aj nejakú jednotečku, ale o tom možno nabudúce. Po vyučovaní som išiel na stanicu, kde chodím stále. Nič výnimočné sa ani nedialo, len sem-tam zafúkal silný severák. Vločky padali pomalou rýchlosťou a ich dotyk bol naozaj chladný. Prišli sme na autobusovú stanicu.
„čo nevidieť. Psíček drží „narodeninový darček“ v svojej papuľke“
Takého to psíka musíme naozaj raz zažiť na živo. Nebolo to nič výnimočné, ale predsa bol slávny. Jeho malá papuľka držala, predstavte si zabalenú čokoládu Figáro.
„odkiaľ ju mohol mať?“
Odpovedám nevediac: „čo ja viem?“ a pokračujem „asi ju vybral z koša“.
„no hej a prečo by niekto daval do koša celu, nepoškodenú čokoládu?“
Ops, filozofická otázka, zbehnem sa zajtra spýtať naše ho profaka ako je to s tým „vyhadzovaním nepoškodených čokolád“ pomyslel som si.
„je to riadna hlúposť. Celá čokoláda a pes prosto nejdú do kopy.“
„No, ja viem, ale on ju naozaj ma“…
Prichádzajú malé deti (alebo nazvem ich inak – sú to hrdinovia príbehu – zistíš neskôr prečo)
„Pozeraj, ten pes drží v papuli celú zabalenú čokoládu!“ poznamenal jeden kamarát druhému.
„hihihihihihihi… Ja si ho musím odfotiť“.
Hlavný hrdina si vyberá z vrecka mobil a začína fotiť. „to bude foto“. A naozaj fotka ako z rozprávkového sveta. Hlavný hrdina pes, v pozadí „pekná príroda“ s peknými, veľkými vločkami. Fotečka sa mu naozaj podarila.
Aj psíček s takouto „polohou“ môže byť slávny. Veď niekedy zisťujeme, že sme slávny bez toho, aby sme boli mediálnou hviezdičkou. Stačí sa zaujímavo obliecť a všetko už je len na okolí.
To, že psíček a mačička sú našimi blízkymi priateľmi je skutočná pravda.
Po zaujímavom psíčkovi na scénu prichádza mačička, ktorá svojou „dotieravosťou“ si „kupuje“ ľudí.
„pozri aká pekná, malá mačička je tam?“
„jeeeej aká je celá biela.“
„čičiččččččiiii (alebo „cica“) poď sem.“
Mačička počúvne a nesmelým no „dotieravým“ krokom prichádza k malému chlapčekovi. Chlapček (neskôr už iba Martin) si chytá mačičku do rúk. „aká si pekná. Celá biela je.“ Povie Martin svojmu kamarátovi danielovi.
„ja si ju asi vezmem domov“ hovorí daniel Martinovi.
„no, veď si ju vezmi. Ale čo, ako ju vezmeš, keď ideš autobusom?“ neistým hlasom odpoveda Martin. Obaja ostávajú ticho a rozmýšľajú nad tým ako by mohla cestovať mačička s nimi.
„dáme ju do tašky (do školskej tašky) čo povieš na to?“ spýta sa daniel.
„a nezadusí sa v taške?“ opýta sa neisto Martin.
„nie, ja ju v buse vyberiem.“
Chudák mačička. No, nechcel by som byť na jej mieste.
„tak čo? Berieme ju?“ spýta sa daniel Martina.
„áno…“ Martin je prerušený tretím kamarátom „je to tvoja mačička?“
Naozaj výstižná otázka. Mačička sa len tak „túlala“ a niekto si ju len tak chcel vziať. A v skutočnosti mačička mohla niekomu patriť. No, zrejme mačička kúsok zablúdila. Alebo skôr hľadala si „lásku“ na prvý pohľad.
Zaujímavá cesta mačičky sa nekonala. Možno keby ten tretí „neprajník“ nezasiahol do pašovania, tak všetko by bolo inak.
„vezmi si iba to, čo ti v skutočnosti patri“

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: