Skip navigation


Je piatok trinásteho novembra. Martin sa prebúdza do „neobyčajného dňa“. Čaka ho náročný deň, Čaka ho to, čo ho posunie do dospelosti, ale aj to, čo možno nemusí čakať. Alebo inak povedané – očakáva to, čo iný neočakávajú.

Ale vrátim sa k tomu ránu. Zobúdzam sa o 6:30. Je to dosť skoro, keďže som išiel spať dosť neskoro. Spal som asi 6-7 hodín, čo je na mňa dosť malo. Ja potrebujem omnoho viac spánku, ako mi bolo žičené. Chcel som spať, no moje vnútro mi hovorilo niečo „nespi Maťo. Aj tak už nezaspíš.“
Sveta pravda „nezaspím“ Nedá sa to. Dnes je piatok trinásteho a ja mam stužkovú. Je to desne, ale stáva sa to dosť „reálnou“ skutočnosťou od ktorej neviem, čo mam a čo nemám čakať. No viac-menej „račej nič nečakám“, aby sme to náhodou nedobabrali. Veď vieme aj to, že aký sú študenti zodpovední. Toľko zodpovednosti sa neskrýva v nikom. „Všetko“ je chaotické, no vyzerá to tak, že navonok je to perfektné. Stačí kúsok „podivuhodnej“ improvizácie a všetko ide ako na „masle“. Popri všetkému, čo sa tvarí ako „podivuhodné“, sú tu „veci“, ktoré sú vážne.
Aký má význam stužková? Je tu iba preto, aby sme sa „zabavili“? Alebo je to zbytočnosť doby? Pre niekoho je to „zbytočnosť“, ale čo je dôležité – samozrejme sa nájdu aj ty, čo stužková im dáva veľa. Chcú sa odmeniť tým, čo si to zaslúžia, čo pomohli stavať „mini domček“ dospelosti, čo chceli, aby sme boli ty najdokonalejší na tejto planéte. Chceme sa poďakovať tým, čo nám dali to najkrajšie – život. Oni pri nás stali, keď sme to najviac potrebovali, ku ním sme išli s tým, čo nás trápilo a „sužovalo“. „boli ste to vy, čo ste sa tešili z prvej jednotky, ktorú sme dostali v škole.“ Možno tak na odľahčenie z témy – tešili ste sa aj z našej prvej pätorky. Ale veď študent bez päťky, nie je študentom nie? Ja tvrdím, že študent, ktorí nemá pätorku, nie je študentom.
Boli ste to vy, čo ste nám pomohli stavať „maličký“ domček, ktorí nám ma dať ochranu v dospelosti. Chceme sa vám odmeniť za všetko, čo ste mohli a čo ste vládali pre nás spraviť.
Tehlička po tehličke. Tak sa stáva domček nech už je akýkoľvek veľký. Každý dal po jednej tehličke a náš domček sme postavili spoločnými silami. Za to je vám veľká vďaka všetkým, čo ste nám pomohli „stavať“ domček. Mnohokrát to nebolo jednoduché, no úsilím niečo dokázať a vôľou niečo prekonať, ste nás dostali tu, kde pravé sme.
Každý položil jednu tehličku „šťastia“ a domček mohol uzrieť sveta svetu. V krátkosti povedané – za všetko vám možno ďakovať.
Stužková sa začala o 17:30. No na počudovanie nástup nám vyšiel, aj keď stali sa niektoré veci, ktoré „voňali“ chybičkami. No ako som už spomínal – chaotické, ale „dokonalé“. A ešte k tomu výroku – tým sme sa riadili celú stužkovú, takže bolo to naozaj v niektorých prípadoch iba o našej „improvizácii“, ktorá samozrejme, že niekedy „ vŕzgala“.
Ale jeden z nemenovaných spolužiakov povedal „viac sa už pre to nedalo spraviť“. Takže ako by sme sa mohli snažiť už by sme to nedokázali spraviť lepšie. „nútili ste nás k zodpovednosti, no vedeli ste, že to nezvládneme“.
Aj človek sa mení. Z jedného dňa na druhý. Včera sme boli „deti“, no dnes sme už dospeli. Ale všetko raz musí prísť ale aj odisť. Nemôžme byť stále ty, čo sú nezodpovední.
K stužkovej patri toho naozaj veľa. Ovplyvňuje náš život priamo i nepriamo. Veď pre stužkovú nie raz musíte ostať dlhšie v škole, aby ste so svojimi spolužiakmi nacvičili nejaký ten „program“. Cvičíte a „nejde“ to. Ale vlastne teraz ma napadlo, že či sa to dá vôbec pomenovať ako „nacvičovanie“ programu. Ale to už vlastne neriešme.
Náš program bol dosť „jednoduchý“. Nič neprečačkané, všetko to bolo len také. Nič náročné, ale čo chcem zdôrazniť – vložili sme do toho svojské srdiečko. A to myslím, že je najdôležitejšie. Program nie je pre nás, ale pre našich rodičov, profesorov, no pre tých, čo si to zaslúžia. Program sa skladal z dvoch časti – tzv. reštaurácii a superstar.
Reštaurácia bola o tom, ako vynikajúco sa dá navariť super vajíčková polievka, ale mnoho iných dobrôt, ktoré naozaj stali zato. Myslím, že dalo sa na tom zasmiať.
Superstar: „no tie žieňaťa nemali chybu. To bolo suprové.“ Konštatovala jedná z profesoriek medzi rečou. A poviem vám pravdu, že to bolo naozaj „suprové“. To, čo dali do toho naše „hviezdičky“ sa počítalo za 100 bodov. Totálny herci. Inak sa to ani povedať nedá.

Piatok trinásteho nám priniesol niečo zlé? Nie. Určite nie. Bolo to vynikajúce a inak sa to nedá povedať. Páčilo sa mi to a čo je dôležité – páčilo sa to aj iným.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: