Skip navigation


Anička a Peter vykročili ulicou. „no kde sme to skončili pri našom rozhovore?“ Opýtal sa zvedavým hlasom Peter. „ani sama neviem o čom sme akože vtedy točili.“ Poznamenala Anička. „ale ako to? Asi máš mini sklerózu však?“ „Ale čo by ja mám príliš preplnenú hlavu myšlienok, ktoré ako rýchlo prídu, tak aj rýchlo odídu.“ „Tak treba vyprázdniť hlavu a už nebudeš zabúdať na také dôležité veci.“ „a poznáš na „nezabúdanie“ liek?“ Peter sa zamyslel. „noooo, myslím, že nejaké tie „pilulky“ by sa našli. Samozrejme, že by nešlo o tie klasické, ktoré samozrejme, že sem-tam zabúdaš brávať, keď si trochu nachladená.“ „ako to myslíš? Ja som myslela na také.“ Anička sa začala smiať a dodala: „no vieš aké…“ „ale jasnačka, že viem. Aj keď neviem čítať myšlienky, ale viem si ich celkom dobre predstaviť.“ „Noooo, tak povedz, že načo práve myslím.“ Anička poznamenala smiechom .“no, predsa na mňa nie?!“ naivným hlasom dodal Peter. Anička stíchla. Opäť si na ňu niečo Peter pripravil, čo ani nečakala. Nechcela mu dať hneď najavo, čo mu chcela už povedať dávnejšie. „Ale žeby si mál aj pravdu?“ Opýtala sa Anička s pekným, prezieravým úsmevom na tvary. „no, keď sa tak pýtaš… Je mi to jasne… Ty o mne snívaš.“ Peter sa začal smiať. „Ale samozrejme, že snívam o tebe stále. To preto si málokedy vyspatý.“ chychuňavým hlasom dodala Anička a pokračovala: „horšie by bolo, keby si sníval ty o mne, lebo to by som nikdy nebola vyspatá.“ „a ty si myslíš, že nesnívam o tebe?“ Peter sa opýtal úprimným hlasom. Anička sa zamyslela. Niečo ju vyrušilo. „pozri čo tam je!“ „ale obyčajný psík…“ poznamenal Peter. „Ale aký je pekný. Takého si kúpim, keď budem mať niekedy vlastný dom. Teraz keby som si doniesla takéhoto psíka domov, tak mamina by ma v zuboch roztrhala.“ „no, to aj naši by neboli príliš očarení. Mama by fňukala, že ma viac práce, otec by možno aj súhlasil.“ „tak musíme to nejako zmeniť.“ Začala sa smiať Anička a dodala: „no, o chvíľočku sme v pizzerke.“ „no, áno, ale potrebujem si ešte odskočiť do iného obchodu.“ „OK a do akého?“ „Uvidíš.“ Poznamenal Peter s jasným hlasom a dodal: „ale pôjdem tam sám, OK?“ „no, dobre a čo ideš nejaký darček kúpiť pre svoju priateľku?“ Opýtala sa Anička s určitou dávkou provokácie. Peter ju pochopil. „Ale samozrejme, že idem aj keď žiadnu nemám.“ „nezdá sa ti to trochu potiahnuté za vlasy?“ „Nie, prečo?“ „No, tak ideš kúpiť nejaký darček, teda darček nejakej tajnej láske?“ „vieš koľko som mál tajných platonických lások? Aj teraz ju mám.“ Poznamenal neisto Peter. „naozaj?“ Opýtala sa Anička s určitou dávkou zaujatosti. „predstav si, že áno. Možno, že aj o nej vieš.“ Anička začala uvažovať, že na koho myslí. „môže to byť Lucka, peťka, alebo Zuzka?“ „nemôžem ti to povedať, lebo kočky sú také klebetné. Všetko hovoríte si medzi sebou.“ „ale to nie je pravda.“ „ale je. Stále riešite chalanov, svoje tajné lásky a okrem toho spomeniete svoje mini problémy typu, že koľko ste pribrali za veľkonočné prázdniny.“ „ale veď musíme si dávať pozor na váhu, aby sme sa ti páčili nie?“ „čo ja viem? Možnože aj áno.“ „a nezahováraj a povedz akú máš tajnú vraj že platonickú lásku!“ „Môžem ti povedať, že poznáš tú osobu a dokonca sa s ňou často stretávaš. Teda ani neviem, či sa to dá považovať za stretávanie.“ Peter sa začal neskutočne smiať. „ty si robíš zo mňa riadnu prdel.“ „nie, ja ti hovorím svetu pravdu. Takú svetu, ako hovorievam na spovedí.“ „ale teba si viem normálne predstaviť ako sa spovedáš.“ Začala sa smiať z Petra. „vieš problém je v tom, že ja sám si to neviem predstaviť.“ „takže nie je to pravda.“ Dodala Anička s potešením. „nachytala som ťa na susedových hruškách.“ „druhýkrát ti už nemôžem povedať, že nie, lebo opäť by som bol prichytený na hruškách.“ „vidíš. Aspoň si to priznáš. Toto si napríklad nedokážu niektorí chalani priznať. Klamu a nedokážu povedať úprimné slovíčko. Aspoň viem, že dobrý človek sa dá nájsť na svete.“ „ja že som dobrý? To si počula však od Lucky?“ „nie, nie, to mi hovorí moje vnútro.“ „a niekedy sa rozprávate s Luckou o mne?“ „veď si sám povedal, že my, kočky sa rozprávame len o tebe. Takže samozrejme, že aj teba sem-tam poohovárame.“ „A čo také o mne si rozprávate?“ Opýtal sa Peter zo zvedavosti. „o tom aký si fešák, o tom ako Lucku si nevšímaš…. Ale nehovor to prosím jej.“ „to, že si ju nevšímam?“ „áno.“ „vieš v tom sú aj iné veci, ktorých sa teraz nechcem veľmi dotikať. Je to prosto na dlhú reč.“ „A čo chceš povedať, že je číslo, ktoré treba dlhšie riešiť?“ „nie, ale skôr súvislosti, ktoré sa dotikajú nás oboch. Myslím mňa a Lucky.“ „Ale veď ja jej to nepoviem. Viem, že by jej to ublížilo. Ona je také nežné stvorenie.“ „veď aj ja to viem. Preto nevšímam si ju, aby čo najskôr na mňa zabudla.“ „Možno by pomohlo, keby ste sa osamote porozprávali.“ „Myslíš, že by to prinieslo nejaký výsledok?“ „áno.“ „a aký?“ „vedeli by ste obaja na čom stojíte. Čo vám braní v tom, aby ste boli spolu a tak napodobme. No vieš.“ „Ja si myslím, že ona by mi to nepovedala.“ „asi máš aj pravdu.“ No vidíš. Takže aké riešenie vymyslieť?“ „Ja to medzi vami nejako nechcem riešiť, ale myslím, že ona už s tým žije. Zvykla si a to ju posúva v pred. Možno že aj verí na nemožné.“ Anička bola prerušená Petrom. „A čo myslíš pod tým nemožným?“ „no to, že niekedy budete spolu.“ Peter sa zamyslel. „Ja ani vlastne neviem, čo chcem. Viem, že je dobré dievča, no na druhej strane si uvedomujem, že ja som dosť zlý chalan. Myslím aspoň pre ňu. Ona je dosť slabučké stvorenie. Asi by som jej ublížil, čo nechcem.“ „či by si jej ublížil alebo neublížil? To je čisto tvoj subjektívny názor na problém. Ona možnože chce niečo výnimočné.“ „a pod tým výnimočným si čo predstavuješ?“ „viac-menej myslím na pravú, skutočnú lásku. Vieš ako sa sklamala v prvom vzťahu, tak sa už nechce sklamať v druhom. Je dosť v tomto nesmela.“ „Sveta pravda.“ Dodal Peter a po niekoľkých sekundách ticha pokračoval: „no už sme tu. Ako na tom rýchlo zbehlo však?“ „no, áno, keď sme sa rozprávali o takých vážnych témach, tak to muselo rýchlo ubehnúť.“ Anička a Peter vošli do pizzerky.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: