Skip navigation


Peter si tajne pritúlil Aničku. „Anjelik pritúľ sa!“ Anička istým strachom oprela sa o jeho pevné, vyšportované telo. „Prepáč, že som ti to nechcela povedať! Viem robila som chybu. Ty máš vedieť o všetkom, čo sa týka nás dvoch. Peťko už to nedokážem pred tebou skrývať.“ Anička stíchla. Zdvihla svoje očka a pozrela sa do jeho očí. „Peťko neviem či ma miluješ, ale ja teba nielen že zbožňujem, ale čo je „najhoršie“ – milujem ťa! Chcem byť iba tvoja!“ Anička zložila pohľad do zeme. Zamyslela sa. „Môžem byť iba tvoja?“ Peter neodpovedal. Takto si tento večer určite nepredstavoval. Mal úplne iné plány. No v tomto prípade, čo si naplánoval mu vôbec nevychádzalo. „Peťko… Milujem ťa!“ Po niekoľkých sekundách ticha Peter sa ozval: „Vieš veci sa majú tak, že naše kamarátstvo je vynikajúce. Si to ty, ktorej asi poviem toho najviac. Sme už dosť dlho dobrý kamaráti. Počas tohto dlhého kamarátstva si ma ani raz nesklamala. Stále, keď sa našla možnosť, prekvapila si ma. Tak sa stálo aj teraz. Nikdy ani v sne by som si také niečo nedokázal predstaviť. Jediné, čo ma napadlo, keď som si na teba spomenul, bolo to, že ja si také dobré dievča nezaslúžim.“ „ale zaslúžiš!“ „naozaj? A nemyslíš, že som ti niekedy ublížil? Ja si na to dobre pamätám. Nechcem to vyťahovať práve teraz, ale minulosť ma prenasleduje. Proste nedovolí mi to.“ Nastalo ticho. Ich kútik napĺňal šťastný plač Aničky. „Pamätám si to. Áno, ublížil si mi. Ja to viem. Ale vieš, vieš v živote sa musí odpúšťať. Čim skôr odpustíš, tým skôr si šťastnejší. Ja na to verím. Život nie je o nepochopení, ale je o porozumení druhých. Odpustila som ti hneď. Aj vtedy si pre mňa veľa znamenal. Áno, je pravdou, že brala som ťa ako najlepšieho kamaráta. Teraz sa to zmenilo. Čo raz viac som cítila, že to, čo k tebe cítim nemá nič spoločné s dobrým kamarátstvom. Čo raz viac som po tebe tužila. Chcela som byť iba tvoja. Tajne som žiarlila na teba. Ale vieš sám, že nikdy som ti to nedala najavo. Áno, je pravdou aj to, že si neistý, čo máš a čo nemáš v tejto chvíli povedať. Nehovor nič. Ja chcem počuť to, čo ti hovorí vnútro. Už chcem byť konečne šťastná. Život je sám o sebe šťastím, ale mať lásku je väčšie šťastie, ako ju vôbec nemať. Peťko, tak ako som teraz iba tvoja, tak chcem byť iba tvoja navždy. Navždy iba tvoja chcem byť v tvojom srdiečku. Ty už si v mojom srdiečku. Máš tam svoje vlastné miesto, ktoré ti silno chránim. Z neho neujdeš nech sa robí čo chce. Patri iba tebe, tak ako ja patrím iba tebe. Môžeš si robiť so mnou, čo len chceš.“ Pekné očka Aničky sa rozplakali. „Anička, pritúľ sa ku mne…“ Anička počúvla tiché šepkanie Petra. Spravila to podľa neho. „Môžem povedať, že vo všetkom máš len pravdu.“ Povedal Peter a pokračoval: „nechcem ti ublížiť, tak ako ti ublížil tvoj bývalý. Viem, čo to u teba spravilo. Je to mu už polroka, ale ja si stále vyčítam jednu vec. Pýtam sa sám seba. Prečo som ťa nedokázal chrániť? No, na otázku si už nechcem odpovedať. Aj tak je to zbytočnosť. Musím sa aj priznať k tomu, že som ťa miloval. Ale vieš bolo to vtedy, keď si chodila ešte s Markom. Bolo to vtedy, keď sme boli na chate s kamošmi. Aj ja som na teba tajne žiarlil.“ „áno, pamätám sa na tu chatu. Pamätám si aj na teba, ako si sa na mňa hneval, lebo som sa len venovala Markovi. A to chceš povedať, že si vtedy ma miloval?“ „áno, vtedy. To už bolo asi dva mesiace, čo som ti to chcel povedať. NO, stále, keď sa našla možnosť som to odkladal na neznámo. Asi tak ako aj ty.“ „pravda… Aj ja som to odkladala stále na neznámo. Prišla ta chvíľa, keď ti to hovorím. Peťko buď iba môj a ja už som iba tvoja. Môžeš si robiť so mnou všetko.“ „Minulosť mi to nedovolí. Boli ma. Nedovolí mi to, aby som ti mohol povedať to, čo je na srdci. Nedokážem!“ „Peťko, asi ťa trápi minulosť čo?“ „áno a ako.“ Ich rozhovor utíchol. Anička prestala plakať. Zistila, že minulosť vplýva priamo na budúcnosť a to ju najviac bolelo. V jej myšlienkach preletelo zopár myšlienok, ktoré si písavala pravidelne do denníka. „keď tu tak píšem tieto riadky, len pre svoju tajnú lásku, rozmýšľam, čo chcem dokázať v živote. Pýtam sa vlastného vnútra: chcem vôbec vo svojom živote byť šťastná? Chcem byť vôbec po pravici niekoho? Chcem znamenať niečo pre niekoho? Áno, chcem. Chcem byť šťastná s mojim anjelikom, Peťkom. Je mojou žiariacou hviezdičkou na nebi. Zaspávam pri týchto písmenkách a pozerám sa práve vonku. Vidím padať hviezdu. Želám si tajné prianie. Tak ako to robím obyčajne. Chcem byť šťastná s mojou láskou. Tužím po nemožnom alebo po realite? Tužím po šťastnej budúcnosti s mojim Peťkom. Nič viac ani menej.“

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: