Skip navigation


Vonku bola pokojná nočná obloha. Chladnú zem pokrýval sneh, ktorý sa blyšťal ako zlato. Maťo premýšľal o tom, čo má a čo nemá kúpiť svojim blízkym pod stromček. Vianočná atmosféra, izbový pokoj… To všetko také romantické. Dnes to bude o trhoch, ktoré sa pravidelne konajú vo štvrtok a v sobotu v „Novom Targu“ (Poľsko).

Zobúdzam sa okolo siedmej. Po „divokej“ noci som kúsok unavený. NO nič sa nedá robiť. Musíme isť do Poľska. Rýchlo sa oblečiem, urobím si poriadok v izbe (mimochodom teraz mám mini neporiadok, ale o tom ste ani slovka nepočuli 🙂
) a môžeme vyraziť. Po prechode hraníc s poľskom začíname obdivovať úkazy prírody. Samozrejme, ak sa to vôbec dá tak nazvať, ale to už je vlastne jedno . V tejto chvíli hovorím o vodnom diele Niedzica – Czorstyn – Vyšné Šromovce, ktorého hlavná nádrž má
rozlohu 1220 ha a spodná asi 80 ha. Nad hladinou sa objavuje výnimočný jav: „pozeraj! Ako sa z nej parí. Pripadá to tak, akoby hladina mrzla.“ „No, skôr by som povedala, že to sa tak vyparuje. Tých -15 stupňov robí svoje.“ Rozprávajú sa obe sestry. Na odľahčenie témy (alebo teda pripomenutie spomienok z leta) sa zapájam do rozhovoru: „Mám dobrý nápad! Pôjdeme sa kúpať. Veď na medvedíka sa podobám… Prečo by som nemohol byť ľadovým medveďom?“ Pýtam sa spolu sediacich. „ale áno… My si dáme kožuštek a budeme ľadové medvedice.“ Super. Začíname sa smiať. Ale teraz späť k téme. Na hladine sa do výšky asi jedného metra objavovala biela pára. Pripomínalo to mrznutie hladiny, no na druhej strane myslím, že to bola iba reakcia, ktorú spôsobovala teplejšia voda, ako bola teplota vzduchu nad hladinou. Naozaj takýto jav nevidieť každý deň.
Po asi polhodinovej ceste prichádzame do našeho cieľa . Parkovisko trpí prázdnotou, Slovákov tu nevidieť (neskôr ich samozrejme, že stretneme – to by bola záhada, keby sme ich nestretli). Vchádzame na trhovisko a čo nevidieť. „Záhadný“ človiečik drží v jednej ruke veľkú tašku a na hlave okrem čiapky má zaujímavý predmet. V tomto prípade vynaliezavosť nechýbala. Na hlave mal okrem čiapky aj taburetku, ktorú si jednou rukou držal. No toho človeka treba vidieť. Škoda, že sme nespravili nejaké foto. Takže ponaučenie – aj hlava vám môže pomôcť pri fyzických výkonoch.
Po pri prechádzaní okolo poloprázdnych Stankoch sa objavia Slováci, ktorý rozprávajú o všetkom možnom: „Kika, nechceš čapicu s uškami?“ „ale áno. Budem vyzerať ako nadržaná zajačica.“ Jej navrhovateľ sa začína smiať. „ale načo by si ty nemyslela. Si horšia ako ten najperverznejší chalan v pubertálnom veku.“ „no áno?“ a po krátkej prestávke pokračuje: „je to vždy lepšie ako by som mala byť ta najmenej perverznejšia.“ Začína sa smiať. Toľko irónie… Až sa normálne čudujem, že sa nehanbia, ale mne to osobne nevadilo. Ja som sa na tom tiež bavil, tak ako oni. Škoda je len to, že neviem ako skončila ta „najperverznejšia zajačica“. To je z tých dobrých výplodov, ale ešte jeden rozhovor sa mi páčil… Pán hovorí: „Nemáme peniaze. Nabudúce vezmeme viac a kúpime to.“ Možno taká otázka na zamyslenie: Koľko hodín trčia na tom trhovisku? To, samozrejme, že ma nezaujíma. Vyzerá to tak, že dnes ty ľudia zrejme nakúpili väčšie množstvo tovaru. Alebo žeby vianočných darčekov? No, neviem…. Je to len chytáčik – darček = tovar…
Pri obzeraní Stankov som si povedal, že si kúpim nejaký svetrík. OK, ide sa na to. Prichádzame k trhovníčke, ktorá ponuka rôzne druhy tovaru. Vyberám si správny svetrík… Už som na neho prišiel: „prosím vás, menšie číslo nemáte?“ „A Aké?“ „no bola by dobrá veľkosť L.“ „Idem pohľadať. Za pol minútky som späť.“ Dávam si dole vetrovku. Prichádzam na to, že toto bude dosť divoké. Vonku je -15 stupňov a ja by som sa mal vyzliecť do trička. Myslite, že bol som taký odvážny a spravil som to? Ak si poviete áno, tak sa bohužiaľ mýlite. Zatiaľ mi ešte nezadrbkalo, teda aspoň myslím. Po takmer troch minútach prichádzam na to, že je mi chladno. No čudovali by ste sa my, keby ste stali tri minúty iba v tenučkom svetríku? A to už nehovorím o tom, že chladno mi bolo predtým. Možno len konštatovať, že tú trhovníčku ľutujem. Tak ako sa nechala počuť: „áno, dnes je veľmi chladno. Vy ste tú iba niekoľko hodín, ale ja som tu už od štvrtej. Viete si to asi predstaviť však?“ Nikto neodpovedá. Každý sa nad tým svojským spôsobom zamyslí. Osobne sa čudujem tej trhovníčke, že vôbec sa jej tam chcelo stať. NO, zrejme musí počítať, že aj takéto remeslo má svoje negatíva.

V minulom článku som písal o tom akých „Slovákov“ možno postretnúť na trhovisku, o tom, ako sa vyjednáva cena a podobne. Článok si môžeš precitať sem:

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: