Skip navigation


Vianoce Sú spojené s vítaním znovu sa rodiaceho Slnka. Vianočnú atmosféru vytvárajú zvyky a tradície, ktoré pretrvali dodnes. Posolstvo tradičných obratov (napr. jedenie cesnaku, jablka) mali odpovedať na dôležité otázky (napr. či bude rodina šťastná, či bude veľa úrody). Dnes si priblížime vianočné zvyklosti a tradície, ktoré, samozrejme, ruka v ruke menia svoju podobu s meniacou sa spoločnosťou.

Vianočné tradície v starovekom svete

Môj článok o historickom pôvode slávenia sviatkov spojených s novým rokom a spojený s lúčením starého roku, o tom, Kto bol vlastne boh Saturnus, o sviatku Saturnalia, o historických symboloch vianočných sviatkov, si môžeš prečítať sem:

Vianočné zvyky a tradície dávnych predkov

Slnovrat v spojení s novým rokom bol z hľadiska duchovnej kultúry najvýznamnejším obdobím celého roka. Príkazy a zákazy, ktoré sa k nemu viazali, boli síce iracionálne, no z praktického hľadiska pôsobili pozitívne. Povery a obrady nadobúdali počas historického vývoja rôznu podobu. V každej krajine sa do popredia dostavali iné zvyklosti. Preto najprv si zovšeobecnime „povery“, ktoré boli spojené s týmto sviatkom Vianoc . Verilo sa, že ak cez Vianoce visel v dome kožuch, bude hynúť dobytok, ak šaty, do roka zomrie ten, komu patria. Pečenie sladkých dobrôt pretrvalo dodnes. V minulosti pieklo sa počas štedrého dňa, muselo sa dopiecť do východu Slnka. V priebehu pečenia si gazdiná očistila ruky od cesta na dvore, aby sliepky dobre znášali. Tak tiež verilo sa, že Ak rukou od cesta potrela tvár dospievajúcemu chlapcovi, ušetrila ho ešte na dlhý čas od holenia.

Počasie odpovedá na dôležité otázky

Podľa počasia na Štedrý deň ľudia hádali, aké hospodárenie ich čaká na budúci rok:
A – Tmavé nebo veštilo plné stodoly a veľa ovocia,
B – Veľký, svetlý mesiac predpovedal neúrodu,
C – veľa hviezd znamenalo veľa kureniec a hrozna,
D – zatiahnutá obloha veštila dobrú dojivosť kráv,
E – Zlou predzvesťou bola hmla (na horách – malo zomrieť veľa starých ľudí, v dolinách – malo zomrieť veľa mladých ľudí).

Štedrovečerná večera

Štedrovečerná večera sa mohla začať, až keď vyšla prvá hviezda. Čo sa nachádzalo na štedrovečernom stole?:
A – rozrezané jablko – zdravie, • usporiadané semienka v jablku – šťastie
• B – cesnak – zdravie alebo tiež symbol rodinnej svornosti
C – • strukoviny – bohatá úroda,
D – • šupiny z ryby – bohatstvo,
E – • reťaz – súdržnosť rodiny (Nohy stola boli opásané železnou reťazou),
F – • chren – mal dodať ľuďom odvahu,
G – sviečka – rovný plameň sviečky – zdravie rodiny, • ak sviečka zhasla počas večere – úmrtie v rodine
H – • množstvo pálenky – množstvo novej krvi,
I – orechy – symbol múdrosti,
Iné – slama na znak narodenia Ježiša Krista, peniaze sa dávali pod obrus stola – symbolika budúceho, bohatého roku, pod stôl sa kládla sekera – symbol „tuhého“ zdravia. Cez Štedrý večer začínali domácnosti navštevovať aj jasličkári (v našej dedine sú to obyčajne deviataci zo základnej školy. Obyčajne sú prezlečení za Fedora, Stacha, Kuba, Starca a Anjela). Počas štedrého dňa sa v lavóry, ktorom bola naliata voda, umývali peniaze a čečina. Peniaze na zaručený, bohatý rok a čečina, ktorou sa umývali tváre na „celoročnú krásu“.

Goralská tradícia

Na Slovensku sú ešte stále goralské obce, v ktorých sa vianočné tradície striktne dodržiavajú. Teraz vám priblížim to, ako slávia gorali narodenie Ježiša Krista (tradície Spišských goralov). Budeme hovoriť o dedinkách Ždiar a Lendak, ktorých sa tieto tradície dodržiavajú dodnes.

V dedinke, Ždiar typickým zvykom je betlehemská hra o troch kráľoch, ktorý sa tam udržal dodnes. Deti chodia s malým bábkovým divadlom po domoch a hrajú malú divadelnú hru.
V Lendaku sa zachovali dva zvyky, a to chodenie s kozou a tzv. Džafkuline:
1 – chodenie s kozou – deti chodili s imitáciou kozej hlavy na Štedrý deň po domoch a vinšovali. Za to dostávali koláče a iné jedlá.
2 – Džafkuline bola hra s bábkami, kde účinkovali aj ľudia, predstavovali príbeh narodenia Ježiša Krista. Tiež chodili vinšovníci od domu k domu a hrali toto malé predstavenie.
Ešte dnes sa stáva, že v kostole pri omši ľudia obetujú napr. malého barana. Na omšu ľudia chodia oblečený v typických goralských krojoch (to je ich odev).

Čo nesmie chýbať na goralskom štedrovečernom stole?

Štedrovečerná večera sa začala podávať po objavení prvej hviezdy na oblohe. Goralský štedrovečerný stôl musel mať aspoň 12 jedál, ako napríklad:
1 – oblátky,
2 – jabĺčko, ktoré sa rozrezalo, aby bolo vidieť, či je zvnútra zdravé
3 – Kapustnica bola len akýsi vývar z kyslej kapusty s veľkými a hrubými rezancami,
4 – fazuľa a hrach (rôzne druhy polievok),
5 – bobáľky s makom (kysnuté pečené cesto, ktoré sa narezalo na malé kúsky a potom sa namáčalo do vývaru zo sušených sliviek),

Stromček a vianočná výzdoba

Dom sa vyzdobuje rôznymi ikebanami z ihličia, aby príjemne voňal, keďže v dnešnej dobe sú stromčeky už väčšinou umelé. Typickou výzdobou obydlia sú tiež zavesené voňavé vetvičky a vence, či rozmiestnené sviece a kahance. Stromček sa vyzdobuje v rôznom čase. Každá rodina je zvyknutá inak, niektorí vo veľkom predstihu, iní deň, či dva pred Štedrým dňom, alebo v Štedrý deň ráno. Vo väčšine prípadov ho zdobia najmä deti. Na výzdobu sa používajú slamené a drevené ozdoby, sušené ovocie (najmä kolieska pomarančov a citrónov), panáčikovia, vata ako sneh, mašle, klasické sklené gule, reťaze, salónky, medovníky a samozrejme svetielka. Niektoré rodiny zvyknú dávať do stromčeka aj kúsok chleba.

Vianočné tradície v svete

Každá krajina má svoje tradície a zvyklosti, ktoré si dostatočne chráni. Je potrebné dodať, že aj v samotných krajinách sú odlišné tradície. Napríklad východné Slovensko má iné tradície ako západné Slovensko.
Vianoce na Cypre sa Oslavujú až 25. decembra. Ráno idú všetci do kostola, potom spoločne obedujú Podľa anglickej tradície. pripravujú pečenú morku a typický grécky šalát.
Vo francúzsku Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Nel naplní darčekmi. Jeho spoločník Pere Fouettard by mal zasa zlé deti “oceniť” výpraskom. O polnoci tradične podávajú reveillon, čo znamená budíček alebo prvé volanie dňa. Reveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Toto jedlo pozostáva z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a francúzskeho pečiva, najmä bagety.
v Benine slávia Vianoce, pretože bol francúzskou kolóniou(Benin leží v západnej Afrike). Malého Ježiška vítajú ozdobenou palmou. Na Štedrý deň, pred slávnostnou večerou, deti dostanú darčeky. Konzumujú sa talianske jedlá a nápoje.
Na Štedrý večer Egypťania idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata – jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov. Na návštevu si prinesú špeciálny chlieb, aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia.

Pestrosť a výnimočnosť zvykov a tradícii v regiónoch, krajinách je dôkazom výnimočných sviatkov. Hľadajme to, čo nás môže dostatočne duchovne naplniť. Nech to, že niekomu prajeme šťastie, lásku, zdravie je „svetov pravdou“.

V prípade, že nespomenul som niečo „výnimočné“, prosím napíšte svoj názor do komentárov. Potešíte 🙂
Inač prajem všetko najlepšie k vianočnému pokoju. Veľa zdravia, šťastia v novom roku a nech na ten „minulý“ rok budete spomínať v dobrom.

2 Comments

  1. ahoj

    • Ahoj,
      Máš niečo s čim by si sa mohol podeliť, čo sa týka tejto témy? Budem rád.
      🙂


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: