Skip navigation


Uniesla som sa v jeho naručí. Vôbec mi nič nevadilo. Bol prijemný. Z oči dokazoval, že nemá zlé úmysly. Chytil ma za ruku. Začali sme kráčať smerom k budove. Nič nehovoril, len naznačoval gestami. Ako keby nemohol rozprávať. Cítila som z neho výnimočnú energiu. Ocitla som sa uprostred raja, v ktorom sme kráčali iba my. Na vedľajšej ceste zastavilo modré auto, ktoré zatrúbilo. Môj spoločník sa obzrel a potiahol ma, aby som zrýchlila. Blížili sme sa k autu. Môj spoločník prvýkrát prehovoril: „Anička. Prosím ťa iba o jedno… Ostaň takou akou si, lebo to ťa robí dokonalou. Nechci, aby ťa niekto menil. Si to jediné stvorenie na tomto svete, ktoré nedokáže ublížiť. Ak dokážeš milovať… Zapamätaj si iba jedno… Kto ťa miluje na tomto svete ti nikdy neublíži. Milujem ťa Anička. Nemôžme byť teraz spolu, ale pamätaj, že jediný kto ťa miluje som ja.“ Obzrel si ma rýchlym pohľadom. Nečakal nanič ani na nikoho. Nastúpil do auta a odišiel. V tom z premýšľania Aničku prerušil čašník, ktorý doniesol 2 pizze. „Mňňňňňňaaaaaaaaaam“ poznamenal hladný Peter. „dobrú chuť Peťko.“ „aj tebe“ a pokračoval: „Dúfam, že ti bude chutiť.“ „Ale bude. Veď všetko, čo je od teba je iba dobré.“ „naozaj?“ „áno. Aj tvoje bozky sú tie práve ružové. Iba tie mi dokážu rozbúšiť srdiečko. Neveríš?“ „A keď ti poviem, že neverím, čo mi spravíš?“ „postískam ťa a…“ „A?“ „Spravím ti niečo pekné, čo sa ti bude určite páčiť.“ „Veď ty robíš stále niečo pekné. Tvoje skutky by sa mohli prirovnať k tomu najsvätejšiemu. Ale ty nechodíš do kostola však?“ „Nie, nechodím. A čo by som ti spravila? Je to jednoduché. Vzala by som si ťa do krajiny zázrakov. Tak ako sa to odohráva v rozprávkach.“ „A čo by sme tam robili?“ Peter sa usmial. „No, čo by si chcel ty.“ „ja som to vedel, že budeš tak vyhýbavo odpovedať. Od teba sa už iné ani nedalo čakať. Ale to myslím v dobrom.“ „keby si to myslel v zlom, tak neviem, neviem, ako by si skončil.“ „aké vyzývajúce do boja?“ „nie, prečo?“ „Tak som to cítil v tvojom hlase. Síce tvoje očka práve niečo iné vyjadrujú.“ „Naozaj? A čo takého?“ „Pokoj, šťastie, istotu, úprimnosť, zaľúbenosť…“ „V tom poslednom máš pravdu. Som zaľúbená. Vieš do koho?“ „Ak sa nemýlim, tak do mňa?“ „áno, do teba.“ „Tomu sa ani veriť nedá. Príde mi to také vytrhnuté z reality. Ani v najdivokejšom sne som si toto nedokázal predstaviť.“ „Ale mohol… Ty si o mne stále sníval…“ Poznamenala Anička s úsmevom. „áno? Takže si sa v poslednom čase ani vôbec nevyspala čo?“ „Ale nie. Ty si na mňa tak jemne myslel. Myslím, že ma to nevyrušovalo pri mojom spánku.“ „tak to som rád. Vieš, ja na teba som dosť často myslel.“ „naozaj?“ „áno, len prišla jedná chvíľa, keď som si povedal, že láska medzi nami dvoma je nemožná. Mali by sme si to vysvetliť.“ „Mali by sme, ale neviem v tejto chvíli načo práve myslíš.“ „No, na teba nie?“ Peter sa pousmial. „No, ale tak toto?“ „nikdy si mi neublížila, ale to ma prosto bolelo. Tak ako ťa boli srdiečko teraz. Nedokázal som chápať niektorým udalostiam, ktoré vytvárali dojem beznádeje. Nebol to smútok, len maličké nešťastie, ktoré si bohužiaľ, vytvárala ty. Nie je to výčitka ani Prosba o odpustenie. Ja som ti odpustil, ale vzdal som sa ťa. Vieš samá, že dá sa odpustiť, ale zabudnúť sa nedá.“ „Prosím ťa Peťko povedz mi, kedy som ti ublížila…!“ Peter začal rozprávať. Odohralo sa to v škole. Prišiel som cez jednu prestávku k tebe. A hovorím ti: „mohli by sme sa niekedy stretnúť? Potrebujem ti povedať niečo.“ „a čo také?“ odpovedala si. „všetko, čo je o nás.“ Začala si sa smiať a hovoríš: „Ale Peter, čo hovoríš za somariny…“ Už som vtedy vedel, že nemôžem byť s tebou šťastný. Ako keby si tu jedinú lásku, čo som k tebe cítil, zabila. Sám som sa nedokázal z tohto spamätať. Ale to bol iba začiatok. Potom, keď sme išli domov som ti naznačil, že chcem sa o tom rozprávať. Ty si opäť reagovala tak isto. Vtedy som si povedal, že buď kamarátstvo, alebo vôbec nič. Vybral som si tu prvú možnosť. V tej som si bol istý, pretože naše kamarátstvo som mohol zachrániť iba tak. Ak by som si vybral tu druhú možnosť, tak naše priateľstvo by som zničil. Vieš, ja som sa dosť vtedy trápil. Mal som aj doma problémy… tie sa vyriešili a je to lepšie. Už sa nechcem trápiť pre niekoho a za niekoho. „Peťko? Bohužiaľ v jednom máš pravdu.“ „A v čom?“ „Láska niekedy bolieva. Asi to tak už musí byť. Pokiaľ by nebolela, tak by sme ju necítili. Je pravdou, že ta bolesť nesmie byť večná. V láske musíš cítiť bolesť, ale aj velikánske šťastie. Až vtedy pochopíš, čo je láska. Ja viem, že láska stráca zmysel, keď ju cíti iba jeden. Preto ťa nechcem do ničoho tlačiť.“

2 Trackbacks/Pingbacks

  1. […] nesúvislosť: Anička rozpráva o svojich myšlienkach lásky (kapitola 8)Neuveriteľná nesúvislosť: Láska, kamarátstvo alebo nič? (kapitola 7)Vianočné zvyky a tradície – “Počasie odpovedá na dôležité otázky”, […]

  2. […] nesúvislosť: Anička rozpráva o svojich myšlienkach lásky (kapitola 8)Neuveriteľná nesúvislosť: Láska, kamarátstvo alebo nič? (kapitola 7)Vianočné zvyky a tradície – “Počasie odpovedá na dôležité otázky”, […]

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: