Skip navigation


„to je vlastne jedno.“ Odpovedal Peter. „áno, aj tak už je to len minulosť.“ „A Lucka sa ma ako?“ Opýtal sa Peter zvedavo. „A čo si taký zvedavý? Nejako sa začínaš o ňu zaujímať čo?“ „Ale, keď ti mám pravdu povedať, tak áno zaujíma ma.“ „A to už prečo? Veď niekedy si bol ku nej taký zlý.“ „to bolo niekedy. Teraz je situácia o čosi iná.“ A to ako je možné, že si tak zmenil názor?“ „Vyplýva to z viacerých dôvodov. Akosi sa mi začína páčiť…“ „fihaaaa? Žeby si sa do nej zamiloval?“ „Nie, to nie. Len mi je ju ľúto.“ „Prečo? A čo ti je ľúto?“ „ľutujem jedno… ľutujem to, ako som sa k nej správal niekedy. Nedokážem jej to povedať, že ma to bolí. Bola by to určitým spôsobom porážka a najviac – myslím, že by ju to posunulo vpred. Získala by ďalšiu nádej, ktorá by bola falošná.“ „S tou nádejou máš úplnú pravdu. Začala by si namýšľať to, čo vôbec nie je realita.“ „A to pravé nechcem.“ „Dobre ťa chápem. Ver tomu, že tak by aj reagovala.“ „A myslíš si, že ma Lucka má rada?“ „Podľa mňa áno a vieš asi aj prečo.“ „prečo? Neviem…“ „Však podľa správania to na nej vidno. Keď prídeš, tak hneď je už z nej iné stvorenie.“ „A ako myslíš to, že je iná? K horšiemu alebo k lepšiemu?“ „NO, to by si mal posúdiť ty, či sa ti to Pači. Ak sa ti Pači jej správanie, keď si pri nej, tak áno, zmení sa k lepšiemu.“ „To chceš povedať, že sa trochu pretvaruje?“ „Podľa mňa aj áno. Keď nie si pri nej, tak ona je úplne iná.“ „No a aká je?“ „Myslím, že nie je taká vážna.“ Ako keby to tvoja prítomnosť ju menila. Neviem prečo je to tak.“ „No, veď ani ja. Možnože je zamilovaná, alebo ju moja prítomnosť irituje.“ „Asi tak.“ „čo si myslíš, keby sa dozvedela, že spolu chodíme?“ „Ako prvé by spravila jednoduchú vec… Určite by mi zavolala. A opäť by hovorila o tom, ako ťa mala niekedy rada… No, veď si dobré pamätám, čo robila, keď som začala chodiť s Markom.“ „Robila drahoty?“ „ale nie. Len prosto žiarlila na mňa alebo na marka. Skôr by som povedala, že na mňa.“ „A to len preto, že si začala chodiť s Markom?“ „no, áno. Ona hľadá svoje šťastie a to je ten problém, že ho hľadá v láske.“ „Ale veď určitým spôsobom láska je šťastie nie?“ „ale je. Len to šťastie lásky treba nenapadne hľadať.“ Peter sa začal smiať. „že nenapadne. Ty si dobrá.“ A pokračoval: „to musím byť aj ja asi nenápadný ak chcem mať nenapadnú lásku.“ „Ale Peťko. Naozaj?“ „No, tak hovoríš ty.“ „veď tu nenapadnú lásku máš. Čuduj sa svete – dokonca sedí aj pri tebe.“ „Myslíš na seba?“ „Odpovedaj si sám, lebo tvoja odpoveď je pravdivá.“ „no dvakrát by som si nebol istý. Žeby si to bola ty?“ „áno.“ Nastalo ticho. Peter a Anička pomaly dojedali pizzu. Prišla chvíľa, kedy Peter a Anička sa zľakli. Na počudovanie do pizzerky prišla Zuzka s neznámym chalanom. Obzrela si Petra a Aničku prekvapeným pohľadom. Nečakala, že ty dvaja sa môžu v tomto kútiku nájsť. Sedeli tak nevinne, že jej bolo až trápne sa pozdraviť. No napokon prekvapenie akosi ustúpilo. Zuzka sa priblížila a pozdravila sa: „Ahoj Anička a čavko Peter!“ „Ahoj Zuzka.“ Odpovedal Peter a Anička. „a vy tu tak čo opustení?“ opýtala sa Zuzka so zvedavým úsmevom. „my? No prišli sme kúsok posedieť. Nudili sme sa, tak zabíjame spolu voľný čas.“ Odpovedal Peter vyhýbavo. „Ale ako zahováraš Peter však Anička?“ „no určite. Ja nikdy neklamem.“ Odpovedal Peter s úsmevom. „no pozval ma Peťko, tak sme išli sadnúť.“ Dodala Anička. „Prišli ste si kúsok zarandičkovať však?“ „A ty to vieš odkiaľ?“ „no domyslela som si to. Také niečo si dokáže každý domyslieť.“ „s akou istotou to hovoríš.“ Vyčítavým pohľadom sa Peter usmial. „Ale veď na tom nie je nič zlého. Inač vyzeráte celkom super. Sadnete k sebe. Síce výškovo nie ste na tej istej úrovni, ale to nevadí.“ „Len ty sa choď radšej venovať svojmu priateľovi, aby si náhodou niečo nemyslel.“ Odbočil od témy Peter. „Ale ten nech si radšej užíva slobodu.“ Peter sa začal smiať. „Vidíš, vidíš aké sú babenky Anička. Len vládnuť by chceli nad chalanmi.“ „nie, oni nie sú také. To len Zuzka je taká.“ Dodala Anička. „No, asi tak. Ja keby som mala teba, tak bol by si pod papučou. Ale ja ťa nemám, má ťa Anička, tak máš šťastie.“ Peter sa nepríčetne začal smiať. „len ty choď sa venovať svojmu nočnému kolegovi.“ „Ale pozri sa na neho… Načo ty nemyslíš…“ „Veď to nie je nič zlé nie?“ „no, nie… všetko je také nádherné, ale to neznamená, že musíš nato stále myslieť.“ „A ty chceš povedať, že nemyslíš na svojho kolegu?“

Reklamy

2 Trackbacks/Pingbacks

  1. […] moja/môj (kapitola 11)Neuveriteľná nesúvislosť: Zuzka si doťahuje Petra(kapitola 10)Neuveriteľná nesúvislosť: do pizzerky prichádza neznámo známy párik (kapitola 9)Politická kocka v roku 2009Neuveriteľná nesúvislosť: Anička rozpráva o svojich […]

  2. […] moja/môj (kapitola 11)Neuveriteľná nesúvislosť: Zuzka si doťahuje Petra(kapitola 10)Neuveriteľná nesúvislosť: do pizzerky prichádza neznámo známy párik (kapitola 9)Politická kocka v roku 2009Neuveriteľná nesúvislosť: Anička rozpráva o svojich […]

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: