Skip navigation


Aký bol vnútropolitický život? Napíšem zopár názorov o politickej scéne, ktorá bohužiaľ, musím konštatovať, že stagnovala.

Rok 2009 nám priniesol viacero volieb, kedy sme si mohli voliť svojich zástupcov. Prvé a myslím, že aj najdôležitejšie voľby, boli voľby prezidenta. Čo sa dalo čakať – vyhral „neporaziteľný“ prezident. Jeho víťazstvo je opodstatnené: „vytvára taký dobrý dojem… Je taký neutrálny.“ K tomu sa ani nedá nič dodať. Je skutočná „figúrka“ koalície. Čaro týchto volieb v tomto nespočívalo. Ukázalo sa, že existuje tu nejaká alternatíva voči súčasnému prezidentovi, ktorá dokázala viesť celkom peknú kampaň. Niekedy som až tŕpol, že kedy konečne toho Pána zhodí… No, ona to nespravila ani jediný krát. Prezidentova minulosť nie je tou najružovejšou a ona to prosto nevyužila. To nebola chyba, ale dôkaz toho, že aj politici dokážu byť trochu slušní. Nech si to vysvetľuje každý po svojom, ale bola vynikajúca alternatíva do parlamentných volieb, ktoré sa budú konať v júny 2010. A to čo sa potom dialo po skončení volieb, tak neviem ako vlastne si to môžeme vysvetliť. Zdala sa poslaneckého kresla (pre hlasovanie jej kolegyne). Neklamala, odišla z vlastnej vôle. Ukázala nám, voličom, že aj politika nie je len o moci a hlavne o podvodoch. Prešlo zopár mesiacov a o nej ani nepočuť slovíčka . Tak odstrčiť silný potenciál je fraškou a veľkou porážkou opozície. Opozícia mala priniesť alternatívu. Ona ju viac-menej priniesla, ale čo je najhoršie – odstavila ju zároveň. Takže víťazom v prezidentských voľbách bola Iveta Radičová, ktorá určitým spôsobom prinášala dôstojnú alternatívu voči súčasnej koalícii. Súčasná koalícia sa jednotne nezhodla na svojom kandidátovi, ale „spojenie síl“ Smer a SNS bolo najlepším riešením. Ešte dodám, že kampaň bola „iluzórna“. Inak povedané – kampaň súčasnému prezidentovi robil premiér.
Okrem prezidentských volieb sme si volili zástupcov do európskeho parlamentu. Voľba zástupcov skončila tak ako skončila. Pomerne chabá účasť, nudná kampaň a podobne – to všetko vytváralo nezáujem voličov. Záujem politikov povedať „slovo do boja“ neexistovalo.
Slovenský volič ešte nedospel do štádia, aby mohol reálne posúdiť svoje „európsko-voličské postavenie“. Myslí si, že európska únia je za siedmimi horami a dolami. No, skutočnosť je opozitom, ktorého sa ešte bude musieť naučiť, aby pochopil, že činnosť poslancov v európskom parlamente vplýva na jeho život. Aj tu platí, že čas je tým najlepším liekom.
Posledné voľby roku 2009, kedy sme si mohli voliť zástupcov do samosprávneho kraja boli podobné tým predchádzajúcim. Nudná kampaň (pred druhým kolom bola čosi ostrejšia), žiadne výzvy len – pojmy „kontinuita“, „chceme pomôcť regiónu“, „cesty kvalitné“… To všetko sme mohli počúvať, ak sme chceli počúvať to „malo“. Článok o zodpovedných a nezodpovedných voličoch (alebo o mne, prečo chcem voliť), o „politickom domčeku“, o tom, ako som sa zmenil na „bezcenného“ voliča si môžeš prečítať sem:
Mini zamyslenie o kampaní, ktorá nás „prenasledovala“ počas prvého a druhého kola, o mojom „politickom smútku“, o mini podvodných zamysleniach, o voličoch mojej dedinky, to všetko si môžeš prečítať sem:
článok o „politickej debke“, čo ma chytila si môžeš prečítať – „Samochvála smrdi. Pravdu porazíš dnes, no zajtra ťa bude prenasledovať. Klamstvom sa napájaj tak, aby si sa „zadusil“.“:
pravdu“/

Postavenie opozície a koalície by sme mohli jednoducho charakterizovať niekoľkými slovami. Opozícia od roku 2006 je roztrieštená, čo koalícia je úplným opakom. Koalíciu tvoria 3 politické strany a však majú tu jedného „vládcu“ – smer. Smer SD na čele s Róbertom Ficom je smerom. Takže Smer je Róbert
Fico, Róbert Fico je Smerom. Smer je konsolidovaný, zjednotený, pretože princíp „moci“ drží ho pokope. Pamätajme na to, že v strane Smer je mnoho straníkov, ktorí odišli z iných politických strán. Takže v súčasnej dobe sú zjednotený, ale názorovo určite nie. Smer je jednoducho povedané –stranou jedného muža. Smer sa cíti vynikajúco, pretože má celkom dobré referencie, čo mu umožňuje konať „neprincipiálne“. Smer nemá partnerov, s ktorými by mohol spolupracovať, nemá rovnocenných partnerov, s ktorými by mohol diskutovať na rôzne otázky. V tomto prípade platí – zjednotená koalícia a závistlivá“ opozícia sú odrazom slabej opozície a silného Smeru. Opozícia mala by priniesť zdravú alternatívu proti Smeru ak chce pomýšľať nad víťazstvom v parlamentných voľbách 2010. Skutočnosť je taká, že opozícia tu „zdravú“ alternatívu neprináša. Tvrdohlavosť, závistlivosť, neakceptácia druhého, chabá aktivita – to všetko dotvára „vynikajúci“ dojem nejednotnej opozície. Tvrdohlavosť Mikuláša Dzurindu je nezmyselná. Mikuláš Dzurinda je alternatívou proti Smeru, ale nie je zdravou alternatívou. Spoločnosť si pamätá na jeho vládnutie. Všetko „zlé“ spája s jeho menom, čo neprospieva opozícii, ale ani samotnej politickej strane. Strana SDKU ma veľký potenciál ľudí, ktorí dokážu priniesť novú myšlienku, hodnoty, nové idey. Tak prečo ich nevyužiť? To už je otázka na iných.
Politická kultúra je odrazom spoločnosti, ktorá bohužiaľ, akceptuje to, čo v súčasnosti máme. Tak ako vidíme politikov, takéto je aj „zrkadielko krásy“ súčasnej spoločnosti.

Rok 2009 bol „bohatým“ aj na vznik nových politických strán – Most-Hid a SAS. Most-Hid je akceptovateľný, ale u maďarského voliča nie je. Vznik tejto strany je chápaný ako pomsta SMK, čo vytvára zlý dojem. Myšlienka umiernenia Slovákov a Maďarov nie je zlá. Určitým spôsobom dokáže osloviť voličov, pretože vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi na miestnej úrovní nie sú určite zlé.
Obe spomínané strany môžu byť alternatívou smeru, ale majú potenciál vytvoriť vládu so Smerom (Aj keď to poprel predseda strany Sloboda a Solidarita). Všetko je možné – aj vláda so Smerom. Tým, že nejaká politická strana povie: „nepôjdeme s onou stranou do vlády“ ešte nič neznamená. Prídu voľby a situácia sa zmení. Prečo? Každá strana ma hlavný cieľ – cieľ vládnuť.
Rok 2009 bol bohatý aj na kauzy, čo prinieslo viacero zmien na ministerských kreslách. Bolo odvolaných 6 ministrov (Kubiš nebol odvolaný pre kauzu). Okrem toho strane SNS bolo odobrané jedno ministerské kreslo. Strana SNS reagovala tak ako reagovala. Zrejme zisk, ktorý jej prináša vládnutie jej stačí. Takže zázraky v tomto prípade sa nediali.
Článok o myške a kocúrikovi, o tom, prečo politici hrajú na dve strany si môžeš prečítať sem:
K odvolávaniu ministrov dodám, že politická zodpovednosť v týchto prípadoch bola vyvodená, čo trestnoprávna nebola.

Nech rok 2009 politický bude horší ako rok 2010. čakajú nás najdôležitejšie voľby. Poučme sa z toho, čo sa deje, teda z minulosti a rozhodnime o lepšej budúcnosti.

Reklamy

One Comment

  1. aj ked teraz uz opozicia je dost spojena. a podporuju sa


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: