Skip navigation


Peter sa istým, rýchlym pohľadom obzrel okolo seba. „Môžeš! Anička, ty môžeš všetko. Tebe je dovolené všetko a vieš prečo?“ „Asi viem.“ „No, tak prečo?“ Opýtal sa Peter neistým hlasom. „No, zrejme preto, lebo ma miluješ?“ „Aj preto ale aj pre iné. Je to vlastne jedno…“ Prestali pozerať po okolí a začali sa bozkávať. „Môžem ti porozprávať jeden sen, ktorý sa mi nedávno sníval?“ „A o čom bol? O nás?“ „áno o nás.“ Odpovedala Anička. Bol prijemný letný večer. Obaja sme sedeli v parku, kde ani jednej nohy nebolo. Vyzeralo to ako v opustenej krajine, kde neexistuje čas, nič sa nehýbe, len my, dvaja sme akosi žili. Sedeli sme na lavičke. Bola som v tvojom náručí. Nič si nehovoril, len si sa pozeral a pozeral do mojich oči . Ako keby si chcel niečo povedať, len ti to niečo nedovolilo. Tvoje ticho ma dostavalo do varu. Začala som sa ešte viac túliť k tebe. Keď tu zrazu… Hovoríš mi – milujem ťa Anička. Až vtedy som sa dočkala tvojho prvého bozku. „Ak chceš ho nasledovať, tak máš jedinečnú príležitosť, ktorú aj ja chcem využiť. Nemyslí si, že som ta ľahká žienka. Viem, čo hovorím a hlavne – viem, čo chcem. Nechcem veľa a hádam aj to pochopíš. Chcem iba cítiť lásku cez tvoj bozk.“ „To chcem aj ja.“ Začali sa bozkávať. Najprv jemne, tak nenapadne, aby ich nikto nevidel. Začalo sa im to páčiť. „Máš peknú vôňu Anička. Je taká fajná vanilková. Nie je sladká ani ostrá. Taká akurát pre mňa. Vedela si, že čim ma môžeš očariť.“ „Náhoda je niekedy šťastie. Chcela som povedať neslušné slovo, ale to by sa asi v túto chvíľu nehodilo.“ „No asi tak, ale nevadilo by mi to.“ „Ja viem, tebe by to nevadilo. Už si dojedol?“ Opýtala sa Anička akoby sa nič nedialo. „No, tak viac-menej aj áno . Nedáme si ešte niečo?“ „No, ja by som si aj niečo dala, len neviem, či to tu majú. A majú a predstav si, že to majú zadarmo, teda aspoň myslím.“ „No, som zvedavý, že čo ťa opäť napadlo.“ „Nedala by som to ani za centíka a ani za pokladničku papierových bankoviek. Taká vec sa každý deň neponúka.“ „Hádam nemyslíš na mňa? Dúfam, že nemajú ma v „predajnom“ lístku, lebo v jedálničku som sa nenašiel.“ „A čo by s teba mali, keby ťa zaradili do jedálnička? To zo mňa by mali aspoň ako taký úžitok.“ Nadýchla sa a pokračovala: „Si to ty a nikomu ťa nedám.“ „Ani ja teba.“ „Potom chceš isť niečo kúpiť?“ opýtala sa zvedavá Anička. „uvidíme, že či to stihneme, lebo zatiaľ to tak vyzerá, že nestíhame. Máme na to 10 minút. Mne sa nechce po nahľaď, tak nemusíme isť Ale teraz vážne – dáš si niečo? Nejakú vodu alebo čo?““ „Ja si nedám nič…“ „Alebo dáme si nejaký zmrzlinový pohár?“ Peter sa začal prehrabovať v jedálničku, ktorý sa podobal na šalátové vídanie. „do prče sa mi to rozsypalo. Bodaj by to čert bral.“ Šalátové vydanie sa rozpadlo okolo neho. „ty si ale teda riadne vyparatil. To sme mohli isť radšej preč.“ „čo radšej pôjdem vziať ešte jeden a aj ten roztatárim. Potom ich ani sám pán Boh neposkladá.“ „Bože, ale toto neviem kto bude skladať… Asi objednám ešte jednu večeru, aby si to stihol v pokoji poskladať. Popritom zahráme ešte aj sedmu.“ „No, Jasnačka, vyberieme šach a aj to budem stíhať.“ „A ty vieš hrať šach? Že som o tom nevedela…“ „A ty vieš?“ „no, ja viem iba trochu… Niečo ma naučil marko a niečo aj brat. Ale ty si určite lepší. Veď niekedy môžeme zahrať a porovnáme sa.“ „ja môžem kašľať. Ja Tie pokrkvané, šalátové strany zmetiem a dám ich do toho vraj že obalu. Nech majú radosť.“ Peter sa sklonil pod stôl a zobral posledný šalátový papier .“Tu sú nejaké zmrzliny.“ „Počkaj.“ „Rozmýšľam aká by bola dobrá…“ Ale nechaj tak, to potom nejako vyriešime.“ Anička sa rýchlym pohľadom obzrela po miestnosti. Všimla si, že ide k ním Zuzka. „A ty tú tak čo si skoro prišla?“ „Viem, že prichádzam nevhodnú chvíľu, ale tak ja už som raz taká. Niekedy, nabudúce mi to môžete odplatiť.“ „Ale ja ani Peťko ti nemáme, čo odplatiť. Možno tak splatiť dlho ročný dlh, s ktorým narastajú úroky.“ „No, už si to viem predstaviť ako ti z tých 10 halierikov narastá úrok… Radšej ani nespi, lebo toto je strašné. Skôr by som povedala, že životu nebezpečné. Celý život budeš robiť na 10 halierový dlh.“ „Všetko je možné. Aj z nemožného sa stáva možné.“ „No, áno, keď si dám 1000% úrok, tak áno.“ „Pozeraj na ňu, aká je z nej ekonómka.“ Anička dodala a začala sa smiať. „A ty chodíš na akú školu vlastne teraz?“ „No na takú, na ktorú pravé myslíš.“ „Takže je to ekonomika čo? „Niečo také.“ „No, super, niekedy si prídem požičať nejaký úver, keď si budeme s Peťkom stavať domček.“ „Ale nebudete potrebovať žiadny úver. Vy si do vtedy našporíte.“ Celá trojka sa začala smiať. „A Lukáš kam išiel?“ „on išiel domov, lebo mu volal otec, že súrne potrebuje niečo. Tak som smutná, lebo som teraz opustená.“ „Ale nie si… On určite na teba myslí celým srdiečkom…“ „Tak ako na teba Peter?“ Opýtala sa Zuzka provokačne.

Chceš si hneď a teraz prečítať ďalšie časti tohto príbehu?
V nasledujúcom zozname nájdeš ďalšie časti (sú to kapitoly staršie od tejto kapitoly, ktorá sa ti teraz zobrazuje):

  • Neuveriteľná nesúvislosť: Peter prekvapuje Aničku (kapitola 1)

      Neuveriteľná nesúvislosť: Peter a Anička stretávajú neznámeho Pána (kapitola 2)


        Neuveriteľná nesúvislosť: Peter a Anička rozprávajú o kamoške (kapitola 3)


          Neuveriteľná nesúvislosť: Tajné vyznanie lásky v podaní Aničky (kapitola 4)


            Neuveriteľná nesúvislosť: Anička pokračuje vo vyznaní (kapitola 5)


              Neuveriteľná nesúvislosť: Nebojuj pre lásku ale za lásku, alebo o tajnom sne (kapitola 6)


                Neuveriteľná nesúvislosť: Láska, kamarátstvo alebo nič? (kapitola 7)


                  Neuveriteľná nesúvislosť: Anička rozpráva o svojich myšlienkach lásky (kapitola8)


                    Neuveriteľná nesúvislosť: do pizzerky prichádza neznámo známy párik (kapitola 9)


                      Neuveriteľná nesúvislosť: Zuzka si doťahuje Petra(kapitola 10)


                        Neuveriteľná nesúvislosť: Bol/a si, si a budeš iba moja/môj (kapitola 11)

                          Chceš Oznámkovať tento Blog?

                          Svoje návrhy, nápady, inšpirácie, kritiku môžeš zdieľať sem:


                          Ostatné časti a aj „sídlo“ tohto príbehu nájdeš sem:

                          Reklamy
  • One Trackback/Pingback

    1. […] (Kapitola 13)Sulík: Dzurinda nie, Radičová áno alebo Dzurinda nie, Mečiar áno?Neuveriteľná nesúvislosť: Horúci bozk (kapitola 12)Neuveriteľná nesúvislosť: Bol/a si, si a budeš iba moja/môj (kapitola 11)Neuveriteľná […]

    Pridaj komentár

    Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

    WordPress.com Logo

    Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

    Twitter picture

    Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

    Facebook photo

    Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

    Google+ photo

    Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

    Connecting to %s

    %d bloggers like this: