Skip navigation


„Predstav si, že bol taký nádherný. Anička takéto pohľady na mňa hádže v pravidelných intervaloch.“ „Ja sa jej ani vlastne nečudujem. Čo by si ty robil, ak by na teba také pohľady niekto hádzal, ako ty jej hádžeš?“ „Pomyslel by som si niečo.“ „A čo také?“ „Záležalo by to od situácie a od pohľadu, ktorý by na mňa ta osôbka hodila. Ak by bol pekný, tak by som neodolal. Určite by som sa zamýšľal nad tým človiečikom.“ „To chceš povedať, že vstúpil by do tvojho vnútorného života?“ „Neviem, či sa to dá nazvať ako vnútorný život.“ Peter na niekoľko sekúnd stíchol, aby si dostatočne premyslel, čo chce a čo nechce povedať. „Ja by som to nazval ako môj myšlienkový život. Ten človiečik by nezmenil moje vnútro, zmenil by iba pohľad na svet. Asi chápeš, čo chcem tým povedať.“ „No, trochu tomu chápem, ale nechápem, že aký rozdiel vidíš medzi vnútorným a myšlienkovým životom.“ Peter sa zamyslel, aby pojmy „vnútorný“ a „myšlienkový“ život oddelil výraznými príkladmi. „Vnútorný život by som zmenil iba vtedy, ak by mi záležalo na tom človiečikovi, ktorý na mňa tak pofiderne, pravidelne zakukuje. Môj myšlienkový život je jednoduché zmeniť. Sú to vlastne všetky predstavy, sny, idey… Všetko spomínané môžeš zmeniť len jediným, prekrásnym pohľadom.“ „Sorry, ale ja som z toho baran.“ Vstúpila do monológu Zuzka. „ako môžeš byť baran, keď si nežného pohlavia?“ „ty o tom nevieš? Veď ja som na nežné stvorenia orientovaná…“ „Skúsim ti to inak povedať. Ale počúvaj dobre. Vnútorný život môže ti zmeniť skutočná láska. Myšlienkový život ti môže zmeniť aj tajná láska. Prosto… V myšlienkovom živote žiješ v neohraničených myšlienkach, kde existuje úplná sloboda . Tam si predstavuješ všetko možné i nemožné. Všetko, čo iný nevedia a niekedy ani nemôžu vedieť. Je to vlastne vrchol všetkého. Aj v myšlienkach existujú tvoje predstavy, sny, ktoré následne ovplyvňujú tvoje vnútro. Inak povedané – ovplyvňujú tvoj vnútorný život. Predstavami, myšlienkami, ideami, hodnotami meníš svoj celý chod života.“ „Už asi chápem. Je to celkom zaujímavá filozofia. Na noske som nenávidela filozofiu. Aj na matúrach som mála šťastie. Vybrala som si perfektnú otázku z filozofie, ktorú som nevedela.“ „Aj ja idem maturovať z nos. Keď zmaturujem, tak aj ja ti poviem moje dojmy.“ Anička sa zamyslela a po dlhšej prestávke sa zapojila do rozhovoru. „Peťko?“ Anička sa pozrela na Petra s peknými, úprimnými očkami a prehovorila: „To chceš povedať, že od snov, myšlienok sa odvíja celý život? To sa mi zdá príliš jednoduché.“ „S tou jednoduchosťou máš pravdu.“ Peter sa zamyslel, pozrel sa na obe spolu sediace a prehovoril: „Uvediem príklad. Ak si budeš predstavovať, že si šťastná, tak aj tvoje šťastie bude šťastím iba tvojím, ale to „šťastie“ môže byť iba relatívnym.“ „Už asi naozaj chápem.“ S potešeným hlasom povedala Anička. „Takže… Predstavujem si, že som šťastná…. Skutočnosť je iná… Ale ja verím v svojom myšlienkovom živote, že som šťastná, že všetko to, čo sa deje je určitá forma šťastia?“ „Asi tak.“ Konštatoval s povzdychom Peter a dodal: „je to dosť skreslený pohľad, ale nejakú myšlienku a zmysel to má. Len sa treba nad tým lepšie zamyslieť.“ Peter sa rozhliadol okolo seba. Vybral si mobil z vrecka, aby si pozrel, či mu náhodou niekto nevolal. S princípu si obvykle pri randení vypína mobil, pretože dosť mu to vadí, keď je s niekým vonku a niekto ho dobrovoľne otravuje. „OPS?“ „čo sa deje?“ Opýtala sa Anička.
Zuzka nečakala na reakciu Petra a položila mu ďalšiu otázku: „Vari ti nejaká kočka nepísala vyznanie?“ Anička sa škaredým pohľadom obzrela po Zuzke aj po Petrovi. V jej myšlienkach preletelo viacero myšlienok a otázok. Naozaj mu mohla nejaká nápadníčka napísať peknú SMS? To nechcem. Veď ja tu pravú príležitosť nikdy nedostanem. Nikdy nebudem cítiť 100% lásku. A vôbec – je možné cítiť takú lásku? Je možné. Fígeľ je len v tom, že ju treba hľadať. A prečo mám hľadať, keď mi sľúbil, že bude iba môj? Neviem. Možnože sa mýlim. Možnože, že všetko, čo sa dialo, deje je iba jeho románik. A v tom romániku som hlavnou postavou iba ja. Ale ja nechcem byť iba v jeho romániku. Prečo musím byť iba takouto zbytočnou postavičkou, ktorá je v skutočnosti pre lásku nešťastná? Ale sú to hlúposti. Preletelo Aničke hlavou. Peter sa obzrel na zamyslenú Aničku a na usmiatu Zuzku a tichým hlasom prehovoril: „nie, nie… žiadna SMS mi neprišla. A keby aj prišla, tak musela by prísť iba od jednej sladučkej dievčiny. Ale myslím, že ta na také veci nemá čas.“ Anička zneistela. Jeho prvé slová ju dostatočne upokojovali, no tie druhé ju dostavali do neistoty. Nechápala, čo chcel tým naznačiť Peter. Chcel mi aj takouto formou vyznať lásku? Alebo len niečo zakrýval…? A neprekecal sa o niekom inom? Ale nie…. To nie je možné. Veď všetko to spomínané nie je možné. Nedávno mi hladil srdiečko a teraz by do neho robil ranu?

Chceš Oznámkovať tento Blog?

Svoje návrhy, nápady, inšpirácie, kritiku môžeš zdieľať sem:


Ostatné časti a aj „sídlo“ tohto príbehu nájdeš sem:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: