Skip navigation


Aničke hlavou preletelo viacero myšlienok. Z myšlienkového sna Aničku vyrušil Peter, ktorý sa opýtal spolu sediacich, či niečo si nedajú. „No, ja by som si niečo dala, ale tak nie som tvoja vysnívaná láska.“ Pohotovo reagovala Zuzka, len aby Aničke sa objavil úsmev na tváričke. „Jooooj, veď aj bez toho ťa môžem na niečo pozvať nie?“ „No, môžeš… Ale vieš, ako sa hovorí nie? Baby sú iba na peniaze, takže dávaj na nás pozor.“ Rozkazovačným hlasom reagovala Zuzka. „to si myslíš, že je pravda? Kritika do vlastných radov?“ „Kritika do vlastných radov?“ Neisto si položila otázku Anička. Na Aničkinu otázku Zuzka zareagovala: „nie, nie… To vôbec nie je pravda.“ „Ako sa to vezme.“ Reagoval pohotovo Peter. Zuzka sa začala brániť: „Povedz ty, Peter niečo o chalanoch, čo nie je pekné. No, to všetko, čo sa o vás vravieva!“ „Ja nemám, čo hovoriť, lebo my, chalani nerobíme také veci, ako vy.“ „áno, to máš pravdu. Chalani robia škaredšie veci.“ „No, aké? A inač fakt si nič nedáte?“ položil obe otázky neistý Peter. „No mohli by sme si dať tu zmrzlinu nie?“ Opýtala sa Anička nesústredeného Petra. „No, mohli by sme si dať, ale teraz nie je na také veci vhodná chvíľa.“ „bože, čo vy tu máte naplánované?“ vyčítavým pohľadom Zuzka položila otázku Aničke aj Petrovi a pokračovala: „nemáte niečo spolu viac? Myslím viac, ako je kamarátstvo.“ „že ti to tak neskoro došlo?“ Peter sa začal smiať. Anička sa začala tiež smiať. To bolo pekné a ten jeho pohľad na Aničku stal za všetko. Bol úprimný až taký, že dalo sa z neho odlamovať tu úprimnosť. Smial sa, ale myslel to vo svojom vnútri úplne vážne . Až teraz zistil, že koho asi skutočne miluje. Nikdy si nedokázal predstaviť seba s ňou. Ani v tej najkrajšej rozprávke. „Ale teraz vážne…!“ Zuzka neistým, prekvapeným hlasom sa opýtala. Anička sa pozrela na Zuzku, naznačila perami nejakú zaujímavú grimasu, pozrela sa na Zuzku a usmiala sa. „Počúvaj… čo si ty myslíš? Máš dve možnosti.“ „Veď áno. Ako ekonómke je mi to jasné. A vlastne nič iného mi ani neostáva.“ „To si jej rovno mohla dať jednu možnosť na hádanie. Zbytočný luxus.“ Vstúpil do vyjednávania Peter. „Ale tak nech Zuzka má radosť nie?“ „nie, ja by som to inak vymyslel.“ Preletelo Petrovi hlavou a po krátkej prestávke pokračoval: „zahráme si karty.“ „Sedmu?“ opýtala sa Anička a Zuzka dodala: „Peťko pripravuje niečo divoké.“ „že divoké?“ Anička si obzrela Petra. „predstav si, že bude to riadny trhák. Len ešte musíme niečo objednať. Tak čo si dáme? Ale už vážne. Dnes pozývam ja.“ „Ale nemusíš nič kupovať, o nič sa nemusíš starať.“ Pohotovo reagovala Anička. „Ak o tom ešte neviete, tak je to super. Sedíme tu už asi 45 minút bez ničoho.“ „To nevadí? Sedíme bez ničoho, ale sedí pri nás niekto.“ Rýchlo, vtipne reagoval Peter. Zuzka polo smiechom nenechala ústa na pokoji: „Ty máš teda nápady. Nuž toto stojí za zamyslenie.“ „No, niektoré výroky sú ešte krajšie.“ „vravel mi Igor, že čo si včera povedal.“ Zuzka smiechom odpovedala. „O tom šprinte?“ „No, také niečo.“ „hodím šprint na stacionárnom bicykli a môžem sa spustiť hore kopcom.“ Celá trojka sa začala smiať. Nuž Petrove výmysly stali zato. Stále si našiel možnosť, ako by mohol rozosmiať okolie. A to sa mu najviac páčilo. Najdôležitejší pre neho boli ľudia, ktorí pre neho niečo znamenali, znamenajú a čo budú znamenať aj niečo. Aj Anička pre neho niečo znamenala, aj znamená aj chce, aby znamenala. Ale čoby – on nechce, aby niečo znamenala, ale aby niečo znamenala. V tom je obrovský rozdiel. „Mám nápad.“ Vytrhla sa zo smiechu Anička a pokračovala: „Ak chceš niečo vziať, tak môžeš mi vziať tento čokoládový koláč.“ Povedala úprimným, prosiacim hlasom Anička. Nie takým „drzým“. Len takým, aby to pochopil, že nemá ho tu pre koláčiky, ale pre úplne niečo iné. „A ty čo, Zuzy si dáš čo?“ „Mne to je jedno. Nech mi vyberie nejaký koláč Anička…“ a po chvíľke ticha pokračovala: „Ale nech nie je taký istý, ako berieš si ty.“ Gestom naznačila Zuzka Aničke. „To prečo? A to je vlastne jedno.“ Opýtala sa Anička a zároveň si aj odpovedala. „Divná požiadavka, ale vyhovieme jej.“ S úsmevom dodal Peter a pokračoval: „Ja si vezmem kávičku. A nechcete niečo na Pitie?“ „Ani nie. Teda aspoň ja.“ Slušne reagovala Zuzka. „No, mne môžeš vziať sprite.“ Peter sa postavil a odišiel objednať. Vošiel do vedľajšej miestnosti. Rozhliadol sa, že či náhodou nie je tu nejaká známa tvárička, s ktorou by sa pozdravil. Rýchly pohľad nič nenaznačoval. Už bol skoro na konci miestnosti a čo nevidí.
Za veľkým stolom sedel chalan a pri ňom 4 pekné kočky . Chlap mu nič nehovoril ani tie 3 neznáme, pekné kočky. Ta štvrtá podozrivo zažmurkala a pekným úsmevom pozdravila. Usmial sa pekným pohľadom. „to je ona?“ Položil si po tichučký otázku. Lucia. To nie je možné. Spomalil a naznačil gestom: „ahoj, luci!“ Lucka pozdravila. Dosť bola zmetená, zrejme nečakala, že Peter si ju vôbec všimne. Hádam sa niečo nezmenilo? Položila si otázku v mysli Lucka. Peter sa ešte raz obzrel po neznámych tváričkách a posledný pohľad hodil na Lucku. Ale ten chlapík? Mohol si to odpustiť. Ta ruka na nesprávnom mieste nemusela byť. Vadilo mu to. Síce Lucku nikdy nemal rád, ale to sa ho akosi dotikalo. Nebola jeho, ale on bol jej a o tom vedel až veľmi dobre. Vadilo mu to aj v škole, keď chalani si z nej robili ľahučké žieňa. Určitým spôsobom si mohla zato, ale na druhej strane – nikdy o to neprosila, aby z nej niekto robil najväčšiu ľahkú žienku, ktorá dá každému všetko. Všetko, čo si od nej poprosí každý chalan. Vnútorne bola a je na inej frekvencii, ako jej rovesníčky, čo ju určite dávalo do úplne iných pozícii. Tužila po tom nemožnom? Určite to „nemožné“ stvorenie je ten chalanisko, ktorý sa dotýkal nádherných miest. Ale ani sa mu nečudujem, veď také pekné stvorenie chytiť za zadok? Nuž nádhera. V tom momente mu preletelo hlavou… „Nemyslí na ňu. Ona ťa iba zvádza. Máš svoju Aničku, ktorá ťa nikdy neopusti. Tak prečo rozmýšľaš nad tým, čo ti nič nedá? Prečo chceš žiarliť, keď nemáš prečo? Prečo chceš niečo riešiť, keď nemáš čo? Veď Lucka aj keď je jeho, tak teba je do toho nič nie?“ Petrove svedomie začalo si klásť otázky, na ktoré mál tajne odpovedať.

Chceš Oznámkovať tento Blog?

Svoje návrhy, nápady, inšpirácie, kritiku môžeš zdieľať sem:


Ostatné časti a aj „sídlo“ tohto príbehu nájdeš sem:

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: