Skip navigation


„To je nespravodlivé. Ja už som opitá.“ Hovorí nemenovaná spolužiačka pri „definitívnej“ porážke. Čítaj a možnože sa dozvieš niečo nové a možno aj to, čo by si sa nemal dozvedieť. Dnes nepíšem ja, ale moji spolužiaci v mojom mene.

Poďme pekne po poriadku. Na úvod ešte jedná otázka: „hovorí ti niečo slovíčko dozvuky?“ Určite áno. Obyčajne to tak funguje, že po stužkovej na ďalší týždeň sa ide na dozvuky, ktoré majú svoje výnimočné čaro. Takmer celá skupina čerstvých „zodpovedných“ študentov sa ide „vypnúť“. Alebo teda, aby som to spresnil – Idu sa totálne reštartovať. Ale O tých „divných“ reštartoch a vypnutiach nebudem písať. To je iba v tajnosti. Takže v tomto prípade hlavný hrdinovia budú skutoční s inými menami, aby sa nehnevali a keď sa aj nájdu v týchto riadkoch to hádam nevadí.
Stužkovú sme mali 13.11.2009. O mojich prvých pocitoch z tejto akcie môžeš čítať tu
No, naše dozvuky sa presunuli na neskorší čas. Presnejšie takmer o 2 a pol mesiaca. Ale toto v tejto chvíli nie je vôbec dôležité. Pred polročnými prázdninami sme našli jednu voľnú chatu, kde sme mohli „osláviť“ svoje dozvuky. Ale to, že sloveso „osláviť“ dávam do úvodzoviek neznamená, že to bola len taká „oslava“. Veď tí, čo to zažili (možnože aj ty, čo to pravé čítaš) vedia určite najlepšie posúdiť. Aj ty si určite pamätáš na niečo, čo ťa „prizabilo“. Veď sám posúď ako sa niektorí priznávajú dobrovoľne k svojim brutalným zvrhlostiam. V škole spolužiačke hovorím: „nemôžem veľa piť, pretože môže to zle skončiť. Veď vieš nie?“ „viem, viem.“ A skočím jej do rozprávania: „Ale už nechcem, aby sa stalo niečo… A ty budeš piť? A síce – prečo sa ťa takú hlúposť pýtam? Veď ty si taká tichučká, no taká sveta.“ Smerujem milé slovíčka na spolužiačku, Martinu, ktorá sa jednoznačne, razantne osočí: „Ale martin. Veď ty ma ešte nepoznáš. To máš klamlivú predstavu.“ Rozhovor pri tomto končí, každý si domyslí niečo iné. Niekto vidí pod tým „veľké zvrhlosti“ a niekto, naopak „malé zvrhlosti“. V tomto prípade predstavivosť musí fungovať na 100%. V tom ďalšom prípade ti bude musieť ešte lepšie zabrať predstavivosť. Hoci, hlavného hrdinu, Mareka z časti ľutujem, ale tak sranda musí byť nie? „Choď si na neho sadnúť!!!“ podporujú spolužiaci a spolužiačky spolužiačku, aby urobila vynikajúce chúťky trochu viac hanblivému Marekovi. Marek prekonáva svoj „bod“ hanblivosti, vzdáva sa svojej hanblivosti v prospech úžasného zážitku. „Martin, toto je 100%-tná kamasutra.“ Konštatuje spolužiačka, Diana s určitou dávkou úžasu. Alebo len závidela? Na túto otázku si v žiadnom prípade nebudem hľadať odpoveď. Je to už na tebe, či tu správnu odpoveď uhádneš. Hanblivosť + sranda + preštudovaná kamasutra = „zážitok“, ktorý je veľkou, velikánskou tajnosťou. Pre Mareka sa stane „nočnou“ morou, v ktorej bude halenou postavou.
„musíš hodiť jednotku! Dávaj pozor, aby si nehodil štvorku!“ prosí túžobne spolužiačka, Monika. Ani sa jej nečudujem. Hrať človeče nezlob sa a popri tom hrať s nešťastím je umenie prežiť. Veď 2 záhadné pravidla hovoria za všetko – skupina hráčov (tí, ktorí majú rovnakú farbu panáčika) pijú za dvoch okolnosti:
1. pijú ty, ktorým super vyhodí panáčika,
2. pijú ty, ktorým sa podarí dostať do domčeka s panáčikom.
Za bežných podmienok je bežné, že pri hre ste vyhodený niekoľkokrát za sebou, čo v tomto prípade za „nenormálnych“ podmienok je to schopnosť prežiť a hlavne – pamätať si všetko, čo sa deje vo vašej prítomnosti. Tak čo na to povieš ak by si mal vypiť 4 poldecáky napr. slivovice za štyri vyhodenia v priebehu 5 minút? Je to možno sila, ale ani skúsený veterán nie je schopný vypiť toľko poldecákov ohnivej vody. Nuž trest je niekedy krutý, ale napriek jeho krutosti sa dá „blafovať“. Veď sám môžeš posúdiť. „Ja už som na mol.“ smutno-potešeným hlasom konštatuje Monika. Ako keby chcela naznačiť, že hrá nie je umenie niekoho vyhodiť, ale pred niekým ujsť. Dá sa vôbec ujsť, keď z každej strany na vás číha „terorista“? Nedá sa – ste v obkľúčení, v ktorom vás Čaka istá porážka vo forme vypitých 10 poldecákov. Pravidla sú tvrdé, ale aj pevnosť na bojisku stojí za nevšimnutie. Aj v tomto prípade platí výrok: „ťažko na cvičisku a ľahko na bojisku.“
Po „definitívnych“ porážkach a šťastno-podvodníckych výhrach prichádza kultúrno-spoločenský program, v ktorom niektorí vynikajú nad priemer. Sú na toľko dojatí (alebo opití?), že skúšajú nové štýly tancovania. Inšpirácia v podobe Michaela Jacksona + „uvoľnenosť“ prináša svoj výsledok. Spolužiakovi, Petrovi sa podaril neuveriteľný kúsok – tancuje na svojsko-jacksonového spôsobu, ktorý šíri ostatným. V tomto prípade sa hodí skrátený výrok: „nezažiješ, nevieš.“
O niektorých udalostiach (alebo zvrhlostiach?)sa zvyčajne nehovorí. Sem-tam čítavam blogerov, ktorí píšu príbehy o tom, že ako sa bližšie spoznali zo svojou polovičkou na školskej akcii pod názvom: „už sme dospelí“ a s mottom: „učiteľov neberieme, lebo tí s nami nevypijú… A my nepijeme, lebo sa to vraj že nepatrí.“ Však je to sveta pravda nie? Na otázku si neodpovedám. Musíš posúdiť sám, či píšem pravdu a hlavne – či si schopný uveriť takým „hlúpostiam“. Ale vraďme sa pekne k vyššiemu, spomínanému. „chatová láska“ to je čo? To je taká pekná, romantická láska. Možnosť niekoho bližšie spoznať sa nenaskytá v škole každý deň a preto aj akcie takého typu majú svoje čaro. „Maťo, my ideme k babám. Prišiel som po paplóny.“ Oznamuje mi spolužiak s dávkou potešenia. Hlavou mi preletelo: „kokso, on je iná káva. V škole sveta muška a sem?“ Na otázku už nenachádzam odpoveď, lebo nepotrebujem si ju hľadať. Veď predsa – nie je na tom nič zlé, že zdrhol k babám. Určite sa mu nejaká Pači nie? Žeby aj áno? Niekedy nabudúce nám napíše aj on o svojom chatovom romániku. Ale myslím, že to bude už románik na prijemné, očarujúce, zamilované čítanie s nádherným koncom.

O dozvukoch by som mohol napísať ešte viac (napr. O tom ako Martinovi (mne) zahrabalo v hlave, keď som sa ocitol v tričku na snehovej pokrývke). Aj ty si pamätáš na niečo, čo ťa „prizabilo“?

Chceš Oznámkovať tento Blog?

Svoje návrhy, nápady, inšpirácie, kritiku môžeš zdieľať sem:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: