Skip navigation


„Naozaj si to myslíš?“ Opýtal sa Peter neistým hlasom .“Naozaj. Neveríš mi?“ „ťažko povedať.“ Odpovedal neisto Peter a po krátkom zamyslení pokračoval: „nemôžeš také hovoriť. Veď predsa miluješ Lukáša nie?“ „a ako si na to prišiel? To neznamená, že som do neho zamilovaná, keď som s nim dnes bola.“ „Ja neviem, ale vy by ste k sebe sadli. Teda možno aj k sebe „sedíte“, ale tak nemôžem niečo tvrdiť, keď je to môj výmysel. No tak ako to je potom s tým Lukášom?“ „zložité. Na dlhé rozprávanie.“ Smutným hlasom odpovedala Zuzka. „Ale veď predsa netráp sa s tým.“ Upokojovala Anička Zuzku. „to sa nedá. Tebe sa to jednoducho hovorí, keď veríš Peťkovi. Aj pre mňa by to bolo iné. Nuž v tejto chvíli sa to ani zďaleka nepribližuje k jednoduchosti.“ „A čo si myslíš, že ťa podvádza?“ opýtala sa Anička zvedavým usmiatym pohľadom. „ťažko povedať. Neviem či sa to dá nazvať za podvádzanie. No, čo povieš na toto. Povedala som mu, že ho milujem. On mi jasne a tiež s istotou povedal, že ma miluje. Ale je to pekné, že mi hovorí, že ma miluje, ale keď jeho skutky sa ani zďaleka k tomu nepribližujú. Ako ťa môže niekto milovať, keď ťa medzi priateľmi nepozná?“ „zrejme vynikáš z davu.“ S úsmevom odpovedal Peter. „Náhodou vôbec to tak nie je Peťko.“ Anička polo smiechom reagovala na Petrove slovíčka. „bohužiaľ, zakopla si o to o čo si vôbec nemala zakopnúť. Na svete je mnoho ľudí, ktorí sa dokážu pretvarovať z minúty na minútu. Včera boli grazli, dnes sú z nich dobre že nie svätí mnísi. Sú to všetko extrémy. Zažila som to a poviem ti pravdu – dosť ma to bolelo. Viem, čo to znamená milovať toho, ktorý ťa tajne nemiluje. Alebo inak povedané – miluje ťa iba vtedy, keď si v jeho prítomnosti.“ Konštatovala zo svojich skúsenosti Anička. Spomenula si na svoj prvý vzťah, ktorý skončil aj pre spomínaný dôvod. Jej sklamanie bolo veľké, lebo do tejto lásky naivne vložila všetko. Tak ako sa vkladá každé dievča do prvej lásky. Verí i naivne nemožnému a potom zisti, že sa stala predmetom „podvodu“. Cíti sa opustená, podvedená svetom. Hľadá svoje šťastie v slzách, ktoré sú aj tak zbytočné. Naozaj sa jej oplatilo plakať pre niekoho kto ju nikdy nemiloval? Ma vôbec zmysel sa zaoberať človekom, ktorý už jej šťastie nezmení a nemôže zmeniť? Či príbeh, ktorý ju postihol je len náhoda, ktorá sa stáva iba takým naivným dievčatám ako je ona? „Anička, musím súhlasiť. Ono je to trochu inak. Ja by som sa na neho nehnevala, ale on robí niečo, čo nedokážem pochopiť. Stále, keď ide s kamošmi vonku, tak zavolá mi s tým, že ide vonku. Chce, aby som vedela o o všetkom. To sa mi Pači, ale keď mi povie, že nemôžem isť s ním, lebo nechce, aby si ho kamoši doťahovali len preto, lebo chodí so mnou. To už nechápem. Prečo by mu to malo vadiť? Veď predsa ich by to prešlo nie?“ Položí otázku Zuza Petrovi a započúvanej Aničke. „Prečo?“ opýta sa Anička zamysleným hlasom a pokračuje: „ani ja tomu nechápem. Veď, keď ťa miluje, tak nemal by robiť také veci. Neviem, je to môj názor, ale on ťa možno aj miluje, len chce zbudiť svoju pozornosť cez „tvoju skrytú žiarlivosť“. Prosto chce, aby si bezdôvodne žiarlila.“ Neisto povedala svoj názor Anička. „ ja a žiarliť? No, neviem. Možnože máš aj pravdu. Ale to by mal niekto iný posúdiť, že či som žiarlivá. Myslím, že nie som žiarlivá, pretože dávam mu úplnú slobodu. Chce isť vonku piatok s priateľmi bez mňa? Dovolím. Už som si za ten mesiac na to akosi zvykla. Už to ani neriešim. Beriem to ako samozrejmosť. Zavolali, že ho niečo trápi? Vypočujem ho. A stále tým „trápením“ je nejaká kočka, ktorá mu tvrdí to, že ja ho nemilujem a jediný kto ju miluje na tomto svete je on. Stále mu to tlači do hlavy. Už asi 6-8krát sme sa o tom rozprávali. Aj to mi nevadí. Verím mu, lebo ešte som sa nepresvedčila o tom, že ma podvádza. Dôkazy ani nechcem zháňať, lebo tak by som dokázala, že vnútorne žiarlim. Žiarlivosť nie je zlá, no zároveň treba odlišovať zdravú a nezdravú žiarlivosť.“ Do dlhšieho monológu vstupuje Anička: „s tým rozdeľovaním zdravej a nezdravej žiarlivosti máš pravdu. Myslím, že zdravá verná žiarlivosť nie je zlá. Prečo by som nemala vedieť o Peťkovi, že kam chodí cez víkend? Keď to nie je nič zlé, teda niečo také načo by som mala dôvod žiarliť, tak nevidím dôvod prečo by som o tom nemohla vedieť . Ak povie mi, že bol tam a tam a ja mu dokážem, že mu verím, tak vtedy môžem povedať, že zdravá žiarlivosť nie je hlúposťou. Takže vzorec – žiarlivosť + udalosť + vernosť opisovaným udalostiam = zdravá žiarlivosť. Nezdravá žiarlivosť tento vzorček nepozná.“ „aká filozofka.“ Úsmevom reaguje Peter a pokračuje: „ale máš s tým vzorcom úplnú pravdu. Aj ten spomínaný, fiktívny príklad dokazuje, že môže to tak fungovať. Ak tomu dobre chápem. No už sa na to teším ak sa ma opýtaš, že kam idem na víkend. Ja ti poviem pravdu. Vrátim sa v nedeľu a poviem ti ďalšie pravdy, ktoré sa stali. Tým vlastne „problém“ je pre teba skončený?“ „asi tak Peťko.“ Pekným pohľadom naznačila Anička. „žeby chcel, aby som ho aj ja podvádzala?“

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: