Skip navigation


Čo je láska? A vôbec, môžeš byť v láske šťastný? Na obe otázky si budem odpovedať „nesvojským“ pohľadom. Dnes k vám prehovorí profil jedného nežného stvorenia.

Poďme pekne poporiadku. Použijem jeden citát, z ktorého budem aj vychádzať. „Sen a láska majú niečo spoločné. Sú také nádherné, no zároveň také, ktoré dokážu i nedokážu ublížiť. Láska je pekná, keď je úprimná.“ Hneď, ako prvé ma napadá, že čo si môžeme predstaviť pod láskou? A vôbec, je možné dvomi slovami povedať, že to a to je „charakteristické“ pre lásku? Nech si na túto otázku odpovedá každý sám svojským spôsobom. Aj ja si idem odpovedať, ale budem, tento krát, iba citovať. „Láska je ako kvapky dažďa, najkrajšia láska je taká, ktorú máte veľmi radí.“ A po niekoľkých riadkoch pokračuje: „Láska je pekná, no ja už neviem, čo je láska, ja nemám lásku a ani ju nebudem mať…“ Kruté konštatovanie však? Začínam hľadať súvislosti medzi svetom „reálnym“ a „virtuálnym“. Rozhodol som sa, že budem hľadať odpoveď na tento profil. „Ahoj, popíšeme zopár slovíčiek?“ Píšem ako prvú správu na „povolenie“ . Až teraz si tak vo svojom vnútri kladiem otázku, že či otázky typu: „Ahoj, popíšeme? Ahojky, hodíme zopár rp? Ahoj, môžme spolu popísať?“ nie sú prisprosté… Nuž to nechám niekedy nabudúce, aby som sa nezamotal. Ako samozrejme v napätí odpoveď na seba dlho nenechala čakať. „áno, môžeme popísať.“ Virtuálny rozhovor začína naberať na obrátkach (ako inak, čoho sa ja chytím, alebo teda, kde začnem keckať, tam ani neskončím…) a ja začínam zisťovať, že s kým si chcem zamiešať kávu. Povieš si, že nič výnimočné. Veď na tom perverznom „pokeci“ sú perverzný „virtuálny“ ľudkovia. Ak si to myslíš, tak ja ti len jednoducho zahrkocem. „Myslí si to. Keď ti to niekto natlačil do hlavy, tak ja za to nemôžem. Nech už je perverzný a potom aj ja som perverzný.“ Tvrdil som, tvrdím a tvrdiť budem, že „virtuálny svet“ má veľký potenciál dobrých i zlých ľudí. Stačí len „šťastne“ pristať na tom správnom „virtuálnom mieste“.
„Ale vieš. Ja som na toľko nešťastná. Hľadám na tom svete lásku a už nevládzem s ňou bojovať. Asi tým, že ju chcem, bohužiaľ, ju nemám.“ Necháva sa počúvať „moja virtuálna kolegyňa“ (alebo niečo iné?). Chápem…. Tento svet je najhorší. „Ale nemôžeš to brať takto „surovo“. Predsa na šťastnú lásku musíš počkať. Môžeš ju stretnúť dnes, zajtra i pozajtra. No, prosto musíš mať šťastie.“ Pohotovo reaguje na moju „o ničom“ správu. „Veď máš pravdu. Ale ja to šťastie nemám . Preto nemôžem byť ani šťastná.“ Krátky rozhovor nám naznačil, že čo tej „virtuálnej“ dievčine myslí v hlave. Poďme späť k profilu, ktorý nám napovie, že čo si pod šťastnou láskou predstavuje.
„kameň je ťažký, kvapky slz sú sladký dážď (zlatý dážď?) dážď padá rýchlo dolu, keď zabiješ moju lásku. Máš celý život smolu. Keď zraníš človeka to je nič, ale keď zraníš jeho srdce, tak je to nanič. Láska je ako kvapky dažďa.“ To je na začiatok, aby sme si dokázali predstaviť, že aké sú predstavy tejto autorky. „Chcem zažiť niečo pekné, chcem zažiť, čo je láska, chcem sa bozkávať v daždi to je pekné, chcem sa zabávať to je pekné, chcem cítiť svoje bozky na svojich perách, chcem byť šťastná, chcem sa usmievať šťastná, chcem byť v náručí svojej lásky. Prečo musí tak láska bolieť? Nechápem.“ Čo na to povieš? Mňa nič osobne neprekvapilo, ale inšpiroval ma ten dážď. Možnože dobrý nápad na „pokračovanie romániku“. čo by si povedal na „dažďové bozkávanie“? Nuž tvorivosti sa medze nekladú.
„Lásku si treba vážiť a mať rád toho človeka. Je to nádherná vec, keď vás drží za ruku a ste spolu vonku a prechádzate sa v daždi, je to ta najkrajšia vec na svete, ste ako v siedmom nebi. Keď sa k sebe túlite, dávate si bozky a 1 druhému si vyznávate lásku, to všetko je najkrajšie.“
Také romantické však? Romantické, neromantické, idem si ešte nájsť odpoveď, že prečo tento svet je takým nešťastím.
„O tú svoju lásku musíš bojovať a nesmieš ju len tak nechať.“ Tak čo? Súhlasíš? Ja ani neviem, čo mám na to povedať.
Na posledný citát si budeš odpovedať sám. Ja na neho už nebudem hľadať správnu odpoveď, lebo to ani nie je mojou náplňou. Skús porozmýšľať, že čo som tým celým článkom chcel povedať.
„žiletka na stole volá na mňa: „SKONČI TO!!! NEBUDE TO BOLIEŤ, TAK POĎ TAK UROB TO!!!“ ešte naposledy pozriem na tvoju fotku a potom beriem do rúk svoju
novú kamarátku ..“

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: