Skip navigation


Bola raz jedná krajina za siedmimi horami a siedmymi dolami. V tej krajine žilo veľa dobrých i zlých ľudí. Tým dobrým i zlým vládli dvaja „králi“, ktorí sa navzájom nenávideli.

V krajine sa začali diať zázraky. Ľudia pochopili, čo je nešťastie, čo zlo, čo je farizejstvo. Už nechceli žiť v takejto krajine. Chceli niečo spraviť preto, aby tí, čo sú tam hore spadli do večných hlbín. Niekto im vadil, niekto im prekážal v tom, aby boli šťastní. Raz, keď krajina sa prebudila z dlhej noci prišla nádej na lepšiu budúcnosť, ktorej tí dobrí i zlí nechceli veľmi veriť. Vkladali do nej veľkú nádej. K moci sa dostál malý princ, ktorý sľuboval veľa, no zároveň i to malo. Všetko záviselo od toho, kedy bude môcť konečne vrátiť tejto krajine lepšiu povesť. Túžil potom, alebo len chcel moc? Či tento vládca bol spravodlivý a chcel iba dobro pre svojich ľudí? Ťažko povedať. Starší kráľ, čerstvý a hlavne pripravený na všetky nové výzvy, chcel vrátiť krajine dobrú korunu šťastia . Začal mocnou rukou vládnuť nad krajinou, v ktorej vyhrávalo zlo nad dobrom. Chcel to zmeniť, ale mnohokrát sa dostával do hraničných situácii, kde sa ocitol v úzkostiach. V bez nádeji, že už môže prísť o všetko získal povolenie od ľudí, že môže vládnuť ďalej. Konečne do krajiny priletel z ďalekých krajín malý vtáčik, ktorý chcel zvestovať, že dobro vyhráva nad zlom. Chcel priletieť skôr, aby krajine dal silu, energiu do ďalšieho boja. Šerosť, smútok, klamstvo, podvody mu nedovolili, aby prišiel do krajiny, kde chcel zvestovať dobrú správu dobrým ľuďom. Chcel chrániť to dobro, ktoré v tejto krajine začalo vládnuť. Chcel ostať v tejto krajine, pretože veril, že krajinu už také dlhé pritmie nezasiahne. Snívalo sa mu, že zaľúbi sa do niekoho. V tom sne sníval, aby zlo, ktoré ostalo po minulosti vymizlo. Zaumienil si, že vráti sa naspäť do krajiny zázrakov a poprosí svojho bôžika, aby mu pomohol zlomiť zlo, ktoré v tejto krajine žilo neustále. Pozdravil dobrých ľudí a odletel do svojej krajiny. Svojho bôžika poprosil, aby mu dal silný, krátky prútik, ktorým by dokázal ničiť to zlo, ktoré ničilo dobro ľudí v krajine a pohlcovalo tu maličkú nádej ľudských mysli. Bôžik pokrútil hlavou a prehovoril sa k malému vtáčiemu drobcovi: „ja ti prútik dám, aby si dokázal vládnuť trestnou, silnou rukou. Chcem, aby v tejto krajine bolo konečne dobro, chráň bože, aby ti tento prútik niekto vzal. Ak ti ho vezme bude vládnuť veľkým zlom. Ľudia budú v tom zlu vidieť niečo nádherné. Nemôžeš to dovoliť, pretože v krajine nastane smútok. Budú vládnuť tí, ktorí vládli pred týmto malým dobrom. Ak ti tento prútik niekto vezme, tak ty namieste umrieš. Prebudíš sa až vtedy, keď „zlo“, ktoré ti ju vzalo ti vráti a 3krát ťa šibne po ľavom krídle. Chráň bože, aby tohto vtáčika nikto nezabil. Je neviny, je poslušný, je srdečný… Nedovoľ, aby to zlo opäť zvíťazilo nad dobrom.“ „ďakujem za vernosť, ktorú ste mi vyjadrili. Budem tak konať, aby mi tento prútik nevzal žiadny farizej, ktorý vládol pred týmto malým dobrom. Budem neustále na pozore… Budem chrániť svoj prútik na život a na smrť.“ „Choď a rozdávaj dobro tak, aby ľudia si ho dokázali vážiť.“ Vtáčik sa zdvihol a vídal sa na let nad morskou hladinou. Šíre more, veľké vlny, mnoho žralokov, mnoho morských panien mi robí sprievod do mojej rodnej zemi. Letím nad opusteným oceánom, v ktorom platí pravidlo, že dobro vyhráva nad zlom. V diaľke sa oproti mne objavil neznámy vtáčik. Rútil sa veľmi rýchlo oproti mne. Zľakol som sa. „Kam sa tak ponáhľaš?“ Opýtal sa vtáčik neznámeho veľkého vtáka. „Idem do krajiny zázrakov, kde žije aj malý vtáčik, ktorý chránil v mojej krajine dobro.“ „to som ja. A prečo ideš za ním?“ „zle je zle je… ľudia uverili červenému princovi, že im dá všetko, čo si poprosia. Sľúbil im, že im splatí všetky dlhy, ktoré spravil nejaký farizej z poradcov minulého kráľa, že im dá viac drobných do vrecka na úkor iných, že ich nakŕmi Kašičkovým hrnčekom… Ony mu uverili. Prosím ťa, zachráň aspoň tých dobrých, ktorí si to zlo vôbec nezaslúžia.“ „Musíme letieť spolu naspäť do krajiny, kde vyhrávalo zlo nad dobrom. Obaja musíme poraziť toho červeného vládcu na modrých podkovách. Ale ako, keď už vládne nad celou krajinou?“ „Jeden človiečik z tej divnej krajiny mi hovoril, že musím odletieť do krajiny zázrakov, pretože tu začne, čo skoro vládnuť zlo. Potom mi ešte povedal, že keď stretnem malého vtáčika, tak mu mám dať vedieť, že v jeho krajine začína vládnuť zlo.“ Veľký i malý vtáčik začali sa blížiť k svojej krajine. „Vidím pobrežie.“ Hovorí veľký vtáčik malému. „Musíme pridať, lebo čas sa nám kráti. Musíme, musíme… Ty moja rodná zem… Prečo ťa tí pani tak ničia? Prečo tak svoju krajinu plienia vlastným zlom, ktoré sa skrýva v ich „múdrych“ hlavách?“ PO niekoľkých minútach konečne mohli pristať na pobreží. „Je tu taká tma, že si pod nohy Nevidím.“ Keď tu zrazu priskočil k malému vtáčikovi veľký, škaredý, červený vták. „Už ťa mám ty naše obetavé prasiatko. Urobíme si s teba maďarský guľášik. Mňammmmm, mňaaam… To bude ale chutná večera však? No, ty sa jej nedožiješ. A čo tuto máš. Nejakú palicu. Prišiel si tu ako zbojník. Za to všetko pôjdeš na šibenicu. Chceš?“ „Nie, nechcem. Chcem isť dať dobrú správu vašemu kráľovi.“ „Klamár jeden. Že správu naše mu dobrému kráľovi. Len tak pre nič za nič, by si prišiel z krajiny zázrakov za kráľom v dobrom úmysle. Načo si chrániš tu tvoju paličku? Aj tak ti ju vezmem. Poznám tvoj úmysel. Chceš, aby tu na našom ostrove vládlo slnko však? Chceš, aby slobodne rapotačky raputali na mňa a na mojich pánov však? V krajine zázrakov platia iné pravidla a aj tu, u nás platia iné pravidla. Si obyčajným krpcom, ktorému môžem spraviť, čo len si predstavím.“ „A či pravda nemá vyhrávať nad klamstvom, podvodmi? A či slobodné rapotačky nemôžu rapotať o vás, klamároch? Pravda. Pravdu nepoznáte a tobôž, aby ste ju aj chceli počúvať. Chcem, aby v tejto Krajine vyhrávalo dobro nad zlom.“ „Ako dobro nad zlom? Keď vládol kráľ slnko (váš modrooký klamár), ktorý sa len tváril, že vládne spravodlivo. My sme spravodlivý. Vládneme spravodlivo na toľko, že ľudia si zatvárajú svoje ústočká, lebo súhlasia s nami.“ „nie, nie… Vládnete zlou rukou. Ničíte to dobro, ktoré stvorilo slnko.“ „Tak ty takto. Že som ti už skôr neukázal príručku.“ Začal sa súboj medzi malým vtáčikom a veľkým červeným vtákom. „Kde máš tu svoju paličku, že ťa s ňou vyobšívam? Aha tu je…“ Veľký vták začal bojovať o prútik, ktorý mal doniesť do tejto krajiny dobro. „A už ho mám. Nejako si zbledol drobček?“ Malý vtáčik zaspal. Naplnila sa pravda jeho bôžika, že vyhrať nad zlom bude ťažké. „ja len musím sa vrátiť do krajiny zázrakov a musím zvestovať niekomu, že čo sa deje v mojej rodnej krajine.“ Veľký vtáčik vyletel smerom na morskú jednotvárnosť vodnej hladiny. Prišiel ku bôžikovi, ktorý vládol nad zázračnou krajinou. „Dobro už vyhráva. Kráľ slnko zmenil svoju poškvrnenú jednotvárnosť a zmenil sa. Červený kráľ s modrými podkovami ušiel. Zľakol sa svetla, ktoré do krajiny priniesla neznáma sila. Môžeš sa vrátiť do svojej rodnej vlasti, lebo zlo už nikdy nevyhrá nad dobrom.“

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: