Skip navigation


To je možné? Či nemožné? Neviem. Ako keby to, že som si neistý, len potvrdzovalo jedno. Čim viac som bol istejší vtedy, že nie je to schopná, tým viac som neskôr bol neistý. Anička sa usmiala. „no tak čo, veríš jej?“ „A čomu mám veriť?“ „Ja neviem. Len sa tak pýtam, lebo zdá sa mi, že ste sa rozprávali o vážnych témach.“ „Ak považuješ Zuzkinu prosbu a tvoj skutok za vážne témy, tak, áno, rozprávali sme sa o vážnych témach, ktoré by aj teba mohli zaujímať. A inač, to všetko si vymyslela ty?“ Peter sa po prvýkrát usmial na Aničku pýtajúcim sa úsmevom. „Nie, veď to všetko, spomínané vymyslela Zuzka.“ „Ako Zuzka, keď nebola pri nej?“ Rukou naznačil Peter na Dianu, aby spresnil situáciu Aničke. „to si musela vymyslieť ty. Bolo to pekné.“ Pozrel sa najprv na Aničku a náhle svoju pozornosť obrátil na Dianu .“Však to ona je taká expertka?“ „keby len to.“ Pohotovo reagovala Diana a pokračovala: „ona je expertka, no zároveň aj extrémistka.“ Diankin úsmev naznačil, aby sa začali smiať. Tak sa aj stalo. „A ja som ti hovorila Peter, že ona ti dnes určite niečo vyparatí a ty si stále tvrdil, že sú to iba hlúposti. Tú to máš v plnej paráde. A dokonca ešte aj čokoládu dostaneš.“ Zuzka sa začala smiať. „A pozri akú veľkú dostal.“ Diana doplnila Zuzku. „to máš pravdu.“ Skonštatovala Anička. „Dúfam, že sa budete baviť z Peťka, ja už musím odisť od vás. Práca má volá, ako čert čerta.“ „Tak ahoj.“ Pozdravili sa Diane. „počúvajte už by sme nemali isť pomaličky domov?“ Opýtala sa neistá Zuzka. Peter si vybral z vrecka mobil a pozrel sa na neho koľko je hodín. „Zuzka, to máš pravdu. Bolo by dobré, ak by sme sa už pomaličky, ale iste začali poberať.“ „OK, dopijem a môžeme pomaličky isť. A inač máte ešte niečo na pláne?“ Opýtala sa Zuzka Aničky a Petra. „oficiálne nie, ale neoficiálne, to je už druhá vec. A čo chceš, aby sme išli s tebou domov?“ „No, ja neviem. Vieš, keď máte ešte na pláne nejakú romantickú, večernú prechádzku, tak ja vám do programu nebudem robiť dieru.“ Peter sa pozrel do Aničkiných očiek a prehovoril: „Aké logické však?“ „čo sa má také pýtaš?“ Opýtala sa Anička, ako keby chcela odpútať pozornosť od toho, čo bolo pod tým „logickým“ myslené. „Ako už chcete. Je to na vás.“ „Ale dúfam, že sa nebudeš hnevať, keď ti povieme, že sa nám nechce?“ „veď ti hovorím, že je to samozrejme. Ani ja by som na vašom mieste nešla.“ „vidíš to a prizná si to na rovinu. To je človek.“ Pohotovo s veľkou dávkou úprimnosti reagovala Anička. „Ja sa nemám prečo pretvarovať.“ „s tou pretvárkou je to dosť zložité.“ Konštatovala smutným hlasom Anička. Čo je pretvárka a čo je „nepretvárka“? Anička si položila pre svoje vnútro jednoduchú otázku. Som taká, že vo svojom vnútri som niečo iné a medzi napr. priateľmi som iná? Som asi iná. Vo vnútri tužím asi po nemožnom, no medzi priateľmi kráčam, ako ten najšťastnejší človek na sväte . A predsa to tak nie je každý deň. Veď predsa, ja nie som ta, čo patrím do skupiny „samostatných“. Ale čo si vlastne predstavujem pod tou skupinou? Asi len toľko, že na sväte takých to ľudí, čo kráčajú s vonkajšou vidinou šťastia a zároveň, čo ich vnútro napĺňa smútok, je veľa. Chcú sa len pretvarovať a ukázať iným, že sú najšťastnejší na sväte? Alebo si myslia, že niekedy budú šťastný a preto si ho v svojom reálnom prejave uprednostňujú? Ťažko povedať. Každý si pod šťastím niečo iné predstavuje. Niekto v šťastí vidí vidinu veľkého množstva peňazí, dobrej práce, množstvo priateľov, množstvo „tajných“ lások (alebo skutočných?) a mnoho iného. Ale čo je skutočné šťastie? Šťastie z dokázaného? Alebo len vidina dokázaného? Neviem. „šťastie môžeš hľadať iba tam, kde je jeho prameň pravý. Napiješ sa zlej vody, je ti zle. Tak je to aj s šťastím, ktoré chceme, aby nás obklopovalo.“ Alebo je to iba šťastie pravej, skutočnej, milujúcej lásky? Píšem tieto riadky v istote, že si ich možno niekedy prečítaš. Budeš ich čítať, ako prváčik. Pekne, slovko po slovku, aby si pochopil, že som ti chcela niekedy povedať niekoľko obyčajných, no pre mňa dôležitých vetičiek. Malú báseň o tebe spájam, veľké slzičky si z tvojho pokojného úsmevu utieram. Asi ťa beriem príliš vážne. Snažila som sa pochopiť nepochopiteľné, nechápajúc som ti do rúk vkladala štipku nádeje, nechápajúc si mi tu štipku šťastia brával, len aby som bola smutná? Nie, Do týchto riadkov nechcem do tvojich očiek vkladať slané slzy, lebo iskierku nádeje, čo ju mám ti s radosťou dám. Prečo by si ty mal písať riadky pre moje srdce, ak ťa o to nepýtam? Prečo by som mala hľadať v tebe istotu šťastia? Posledná otázka je hlúpa. Veď predsa, ty si ten obraz skutočného šťastia a to s istotou v týchto riadkoch môžem spovedať. Nie som na spovedí, ale som v týchto riadkoch, ktorých sa skrýva tvoje meno. Tvoje jediné meno, v ktorom sa skrýva aj moje šťastie. Keď tak čítaš tieto riadky, myslíš si, že ti hovorím pravdu? Ale opäť sa pýtam to, čo vôbec nie je dôležité. Dôležité je to, že si to ty, pre ktorého vidina šťastia je samotným šťastím. Kuriózne. Vo vidine sa skrýva ďalšia vidina alebo len túžba? Túžba. Túžba po tvojich očkách, túžba po tvojich nežných rukách, túžba po tvojom nežnom božteku, túžba potom, čo je každému najbližšie. Túžba v jednom veľkom sne sa skladá, tehlička za tehličkou sa spája, len aby ťa tvoja láska nesklamala. A tou láskou som ja, hoci, ani sám o tom nevieš. Ale prečo ti to hovoriť, keď sa ti to zle počúva? Asi nie som to šťastie, ktoré si ty predstavuješ. V tom je podstata šťastia. Každý v šťastí vidí niečo iné.
„No, tak môžeme isť.“ Po niekoľkých tichých sekundách sa ozval Peter. Postavili sme sa a začali sme pomaly kráčať vonku z pizzerky. Vyšli sme vonku. Rozlúčili sme sa so Zuzkou a s dávkou úsmevu sme si popriali dobrú noc. Zrejme, Zuzke, lietalo v hlave niečo iné. Peter natiahol pravú ruku viac ku mne a položil si ju okolo moje ho pásu. Pomaly sme vykročili poloprázdnou ulicou, ktorá už praktický netrpela hlučným plameňom ľudí.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: