Skip navigation


Ako sa má správať správny vlastenec? Tato otázka rezonuje v politických i spoločenských kruhoch. Prečo také úporné „nechcenie“? či len prejav nenávisti k Slovenskému vlastenectvu, alebo nenávistný prejav k politikom, ktorí sa hrajú na vlastencov?

PO hlasovaní NRSR z 2. marca 2010 na Slovensku vznikli skutočné rozprávky o tom, že ako to bude vyzerať od prvého apríla na pravých vlastenecko-orientovaných školách pred vyučovaním v prvý deň týždňa. Žiaci budú v pozore stať, počúvať a zároveň spievať hymnu, ktorú mnohí ani poriadne nepočuli. Je pravdou to, že každý „vlastenec“ by mal poznať Slovenskú hymnu. Ale čo keď navrhovateľ „promptného zákona“ nevie hymnu? To už je na zamyslenie. Nie je to hanba, ak navrhovateľ nevie kto zložil hymnu? Toto sme sa učili, ak sa nemýlim, v 3 ročníku na základnej škole. Ešte živo si pamätám, ako sme sa učili slova „Kopala studienku a do nej spadla…“ (či ako to ide…?) Melódia z tejto pesničky je zakomponovaná v Slovenskej hymne. Fajn, ako hovorí tlačový hovorca Slovenskej Národnej strany: „Ubezpečujem vás, že pán Slota pozná tak meno autora hymny, ako aj jej text, na rozdiel od tých, ktorí demonštrovali pred prezidentským palácom.“ Ale toto hádam nemyslel vážne. Nedá mi to a zastanem sa toho, ktorý vie akože hymnu i tých, čo hymnu na 100% nevedia. Priznávam (z vlastnej skúsenosti?), že rozmýšľať v pondelok nad Slovenskou hymnou po takom divokom víkende nie je nič krásneho. Po spoločensko-víkendovom unavení recitovať Slovenskú hymnu v priamom prenose a vedieť autora Slovenskej hymny? To čo ste nenormálni? Predsa, keď to nevie navrhovateľ a my, žiaci (študenti) to všetko máme
zvládnuť bez akýchkoľvek problémov? Asi áno, podľa Slotu, čo sa ani po slovenský nevie vyjadrovať, neslušne sa vyjadruje o zahraničných diplomatoch, nadáva tým, čo určite sú 100 rokov pred jeho vývojovým vnútorným zmýšľaním a nesmiem zabudnúť, je to práve on, ktorí sa po NRSR túla ako posledný alkoholik z ulice. Niežeby som chcel niekoho urážať, ale každý z nás by si mal uvedomiť, že prečo tento človek je tam, kde aj v súčasnosti je. Vlastenectvo nie je skrytá pretvárka v zákone. Vlastenectvo nie je spôsob nenávisti k iným. Vlastenectvo je to, že som hrdý na to, že moja krajina prosperuje, že môžem sa svojim zahraničným priateľom pochváliť, že Slovensko je nádherná krajina s prekrásnou prírodou i s dobrou spoločnosťou, ktorej nevládnu tí, ktorí sa pravidelne spoločenský unavujú. Vlastenectvo je to, keď slobodnou vôľou (bez sily zákona) prehlásim, že tato krajina je pre mňa tým najlepším dobrom. Verím, že zákon, ktorý bol odhlasovaný 77 poslancami 2. marca 2010 nebude podpísaný prezidentom. Ak ho nepodpíše, Slovensku reálne hrozí vlastenecká zbúra feťakou? Áno, hrozí. A tým Slotovským feťakom bude veliť samotný Slota, ktorý ich bude akože učiť slovenskú hymnu. Už to nebude: „Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia,“ ale spoločenský pondelkovo unavená Slotovská verzia: „Zobuďme sa, bratia, veď sa oni stratia.“ Slovenská hymna si nezaslúži, aby takýto „frajerikovia národa“ si robili takúto srandu z každého z nás i zo samotnej hymny.
Zákon na podporu vlastenectva má aj svoje iné úskalia, ktoré sú len na krajšie či dlhšie zamyslenie. Filozofia tohto zákona je jasná. Hlavnou úlohou zákona je určiť ciele a právne pravidla na podporu vlasteneckej výchovy. Zo zákona vyplýva, že Každý je povinný zachovávať úctu k štátnym symbolom Slovenskej republiky, štátnemu jazyku… Ale aká je to úcta k symbolom (k slovenskej hymne), keď najväčší národovec nevie text hymny? A aká je to úcta k jazyku, keď ten istý národovec nevie poriadne rozprávať po slovensky?
Je mi to dosť čudné, keď sám navrhovateľ si schváli zákon, podľa ktorého bude musieť počúvať pred každým začiatkom rokovania vlády SR či parlamentu hymnu.
V spoločenských (hlavne v študentských) kruhoch splynula iskierka nenávisti proti tomuto zákonu, keď sa dozvedeli, že bude sa viac-menej každý týždeň počúvať Slovenská hymna. Myslíš si, že tým sa výchova k vlastenectvu zlepší? Ja si myslím, že nie, nezlepší sa. To nie je spôsob, ako môžeme osloviť mladšiu generáciu. Nemožno im vtláčať do hláv, že musia „myslieť vlastenecký“. Áno, priznávam, že výchova k vlastenectvu mladistvých pokrivkáva a preto nie som ani proti takémuto zákonu, ale proti tomu, že aký bude mať skutočný účinok. Je zaručené, že po štyroch desiatkach vypočutých hymien sa mladiství priučia k hrdému vlastenectvu? Hlúposti. Vlastenectvo nemožno stávať na nejakom „len počúvaní“ (vraj že nemusíme spievať?), pretože všetkého veľa škodí. S tou hymnou by som si dokázal predstaviť fungovať v určite menších intervaloch. Napríklad, dokázal by som si predstaviť, že zákon by určil školám, aby odohrali za 1 školský rok minimálne 10krát hymnu pri výnimočných udalostiach alebo pri napr. štátnych sviatkoch. Začiatok školy, výročie existencie školy, pri štátnych sviatkoch ako napríklad vznik prvej ČSR, deň študentov a podobne, po skončení prázdnin alebo v úplnom finiši školy. Nevidím najmenší dôvod, prečo práve každý pondelok sa má spievať hymna. Ako sa necháva počuť zákon: „Výchova k vlastenectvu a jeho obsahu, musí byť zaradená do učebných osnov výchovno-vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch školskej vzdelávacej sústavy.“ Prichádzajú mi na um niekoľko o ničom otázky: Kedy prišiel Cyril a Konštantín na Veľkú Moravu? „Počul som o tom ale…?“ Vieš kedy vznikla prvá ČSR? „nie, nie to neviem.“ Ak máme vlastenectvo postaviť do roviny historického hrdinstva, musíme si uvedomiť, že bifľovaním a len takým nezaujímavým spôsobom rozprávkového rozprávania nič nedosiahneme . žiak sa naučí, že v r. 1863 začala fungovať Matica Slovenska, no o niekoľko týždňov nevie ani veľké ň. Umiestnený štátny znak, štátna zástava, text štátnej hymny a preambula Ústavy Slovenskej republiky mi takisto nerobia problém ale… Do teraz neviem pochopiť, že čo sa vyrieši tým, že v triede bude preambula. V tomto prípade nie som naivný, aby som veril, že si ju každý žiak osvojí.
K problematike sľubu vernosti SR poviem len toľko. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako skoro plnoletí 15 roční „feťaci“ (podľa Slotu) budú skladať takýto sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť a oddanosť Slovenskej republike, jej ústavným zásadám a jej demokratickému zriadeniu. Sľubujem, že ako občan Slovenskej republiky, budem podľa svojich možností a schopností, oddane a verne chrániť svoju vlasť, jej územnú celistvosť, zvrchovanosť, štátnu suverenitu a mať v prirodzenej úcte jej štátne symboly“.
Na tváričke sa mi objaví úsmev, keď si predstavím jednoduchú situáciu. Je 23.30 a po romantickom filme (alebo nejakom inom?) prichádza na rad Slovenská hymna a následne po nej pokračuje program ďalej v o čosi väčšom trilery, ktorý má dotvárať istotu, že som pravým vlastencom. Už teraz hovorím, že v žiadnom prípade sa nebudem zdvíhať z postieľky pre nejakú hymnu. To by ste chceli odo mňa naozaj dosť. Cítim sa ako Slovák, no zároveň sa pýtam, či nie som iba povrchným vlastencom, ktorý nie je schopný sa postaviť do pozoru pri
počutí hymny. Ako sa nechal dávnejšie počuť Róbert Fico: „Vlastenectvo nie je iba úcta k hymne spôsobom pozorného státia,“ a v tomto s ním určite súhlasím.

Poďme a učme všetkých k vlastenectvu, ale nie spôsobom nátlaku zákona. Vlastenectvo nemožno vynútiť nejakým tvrdým zákonom, nemožno ho nadiktovať, ako nejakú rozprávku, podľa ktorej každý si nájde svoje miesto v nej.

Tu nájdeš celý článok, ktorý hovorí aj o Slotovi, ako pozná vynikajúco Slovenskú hymnu:
http://www.bernamamedia.com/news_detail.asp?id=10611&provider=DPA

článok o tých, ktorých chceme učiť k historickej hrdosti:
https://martinfoltin.wordpress.com/2009/11/21/17-november-a-„skolaci“-su-dvoma-neoddelitelnymi-pojmami/

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: