Skip navigation


Dobrý deň,
Vážení učitelia, študenti i tí, ktorých téma, ktorú budeme rozoberať vás oslovila. Na úvod svojho vystúpenia chcem sa poďakovať riaditeľovi školy i učiteľskému zboru, že ma pozvali medzi vás. Veľmi sa tomu teším. Dnes by sme mali rozobrať tému, ktorá je vám určite známa. Možnože stretávate sa s ňou v každodennom živote a ani to netušíte. Viete aký sú to najbezbrannejší ľudia? Podľa vašich reakcii je zrejme, že neviete, čo sú najbezbrannejší ľudia, alebo nechcete hovoriť o veciach, ktoré si myslíte, že sú pre vás neznámym. V tom druhom prípade hovorím, že asi sa aj mýlite. Dúfam, že vás o tom dnes presvedčím.
Najbezbrannejší ľudia. Možnože sa to zdá ako malá skupinka ľudí, ktorí nechcú žiť normálnym životom, alebo sú to tí, ktorí nevedia, čo je život v skutočnej podobizni.
Najbezbrannejších ľudí ja by som rozdelil do dvoch väčších skupiniek. Prvý sú tí, čo napriek svojmu zlému postaveniu v spoločnosti sú odsudzovaní s argumentáciou, že si za všetko môžu samí. Druhú skupinku tvoria tí, čo napriek svojmu životnému osudu chcú žiť v spoločnosti, ktorá ich možno niekedy aj odsudzuje, alebo niekedy aj utráca s argumentáciou, že z nich už nič ani nebude. Opýtam sa teba, ty v tom modrom tričku, že čo si pomyslíš, keď zbadáš bezdomovca na ulici? Hovoríš, že sa ich bojíš. Mňa by zaujímalo, že prečo je to tak? Máš pravdu. Vyzerajú nevhodne oblečení, niekedy sa správajú deviantne, či ako spoločenské unavené strašidla, ale zvýrazňujem veľkým podčiarknuté ale… Tvoja reprezentatívna predstava o bezdomovcov nie je zlá. Odpovedá realite, s ktorou sa stretávame v našom každodennom živote. A v tom veľkým podčiarknuté ale, vidím niekoľko otázok. Myslíte si všetci, že oni chcú takto žiť? Ste o tom presvedčení, že im takýto život vyhovuje? Predchádzajúci rečník hovoril možno niečo iné, čo budem hovoriť ja. Bezdomovci jestvovali, existujú a myslím si, že aj existovať budú, hoci im to neprajem. Hovoríme o sebe ako o spoločnosti, ktorá sa môže považovať za spoločenský vyspelú stým, že mnohokrát ani nevieme, kde sú tie hranice „vyspelosti“. Čo si myslíte, ako ma vyzerať vyspelá spoločnosť? Hovoríš, že ma vlastniť auto, disponovať dobrými cestami, po ktorých môžu jazdiť rýchle auta. A opäť to opakujem – tvoja predstava je pravdivá. Žijeme v týchto predstavách, hoci, ja si myslím, ženie sú veľmi správne. Uvediem príklad zo života.
Kráčam si len tak po meste. Najprv si kúpim v papiernictve kancelárske papiere, neskôr idem si kúpiť veľkú zmrzlinu. Pri natešení, že mám fajnú jahodovú zmrzlinu odchádzam do neďalekého parku, v ktorom som zazrel neveľmi upraveného chlapčiska. Rozhliadnem sa po okolí a z troch lavičiek zisťujem, že iba jedna je relatívne funkčná. Trochu váham, ale napokon idem si sadnúť k tomuto mužovi v stredných rokoch. Začíname sa rozprávať o živote, pýta sa ma, že kde pracujem, že čo je moje povolanie a medzi rečou nezabudne spomenúť samého seba. Ako hovorí, že jeho život nemá zmysel, lebo to tak osud chcel. Pýtam sa ho, že prečo. On pokrúti hlavou a začne rozprávať svoj osud. Hovorí o svojich rodičoch a spomína na svoje mladistvé časy. „Keby som 25 rokoch neskončil na ulici, tak všetko by bolo inak. Z nuly sa nedá vyhrávať hneď. Ja nechcem takto žiť,“ necháva sa počuť v svojom monológu. Myslíte, že sa mi pri ňom sedelo dobre? Či lepšie by sa mi sedelo, keby bola voľná, funkčná lavička? A tu je asi ten problém, z ktorého budem ja teraz vychádzať.
Záleží na tom, ako spoločnosť vníma samotnú branžu bezdomovcov? Každý kyve s hlavou, že asi aj súhlasí s mojou odpoveďou, ktorá bude jasná. Áno, aj ja s vami súhlasím. V minulosti sa ľudia inak správali k bezdomovcom, aj teraz sa k ním inak správame a budeme sa aj tak správať v budúcnosti? Lebo ak povieme, že nie, že naše správanie k ním je v úvodzovkách dokonalé, tak potom môžeme súhlasiť s názorom, že tato spoločnosť je vyspelá. Ale čo keď to tak nebude? Tu sa prejavuje, ako spoločnosť vníma bezdomovcov. Napríklad, za éry komunizmu bezdomovci malý úplné iné postavenie. Na jednej strane nebolo ich veľa. Štát sa o takýchto ľudí viac-menej staral tým, že takýmto ľuďom dával byty. Ľudia možno aj pozerali viac na seba, existoval medzi nimi väčší súcit, dokázali pochopiť človeka, ktorého bydlisko bola ulica. No na druhej strane ich postavenie bolo iné. Ľudia k takýmto ľuďom boli viac ústretoví. V týchto uponáhľaných rokoch je to už inak. Myslíme si, že sú najhorší, že sú agresívni, že nedokážu a nechcú si nájsť prácu, že nie sú schopní vlastnou vôľou sa zmeniť, že sa nechcú zaradiť do spoločnosti. Teraz prichádza otázka, ktorej odpoveď môžete nájsť v mojom spomínanom príbehu. Naozaj sú taký, že nič nechcú? Ako povedal môj predchádzajúci rečník. Sú takí, ktorí chcú na sebe pracovať i takí, ktorí nechcú na sebe pracovať. Predchádzajúci rečník hovoril aj o tých, ktorí sa nechcú zaradiť do spoločnosti, no ja spomeniem tú druhú, spomínanú skupinku. Sú to obyčajný, podčiarkujem na zdôraznenie, nespoločenský oblečení ľudia, ktorí sa snažia rôznymi spôsobmi nájsť prácu, nájsť strechu, kde môžu skloniť hlavu. Sú to ľudia, ktorí nie sú spoločenskí, pretože my im to niekedy nedovolíme. Ani ja by som mu nedovolil sa zaraďovať do spoločnosti, keby som na neho hodil nevkusný pohľad a odišiel by som s predstavou, že je škaredý. Preto aj hovorím, že vyspelosť spoločnosti záleží od vyspelosti ľudí a od toho ako vnímajú svet okolo seba. Niekedy predstava zla je pre nás iba ilúziou. Nedokážeme sa vcítiť do situácii niektorých ľudí, ktorí stoja na okraji spoločnosti. Preto chcem, od vás všetkých, aby ste sa na týchto ľudí pozerali inak, aby budúca generácia mohla povedať, že sme boli z hľadiska posudzovania vyspelosti spoločnosti o čosi ďalej ako sú oni.
Dúfam, že môj krátky diskusný príspevok obohatil vás o nové myšlienky, že začnete od zajtra svet okolo vás vnímať lepšie – ale to už záleží na vás, ako ho budete vnímať a ešte raz sa vám chcem poďakovať, že ste ma prijali medzi vás. Bolo mi úctou, že ste ma počúvali.
Ďakujem za pozornosť!

Martin Foltin, 16. marca 2010

Reklamy

One Comment

  1. Zlá štylizácia a miestami zasahuješ do výkladu.


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: