Skip navigation


Páčili sa mi jeho slová. Cítila som z nich úprimnosť, pravdu, ktorá sa skrývala v jeho vnútri. Poznala som ho už dávno do tej najmenšej detailnosti a preto aj, verila som všetkému, čo vravel. „Len preto mojko?“ ukázala som prstom na dobrotu na stole a po peknom pohľade som pokračovala, „Aj ja som z niečoho šťastná. A ani nevieš ako. Šťastná som z toho, že si to vôbec ocenil, lebo, bohužiaľ, iní chalani to nedokážu, alebo, možno aj, hanbia sa povedať obyčajne úprimné slovíčko zo srdca. Ty si to spravil excelentne!“ Peter sa usmial. „Ako to myslíš?“ „No nevieš?“ opýtala som sa nechápajúco, že prečo práve taká to otázka. „No z tými chalanmi, čo si hovorila pred chvíľinkou!“ „Aha, no veď to je jasné nie? Veď niektorí chalani sú naozaj takí. Nesú schopní poďakovať aj za takéto obyčajne banálnosti.“ „Niečo na tom pravdy bude,“ usmiatym hlasom reagoval Peter. Počkaj… A nebol som aj ja takí niekedy? Položil som si otázku sám pre seba. Bol alebo nebol? Asi bol. Nevážil som si ani tie najbanálnejšie skutky, ktoré som aj tým možno viac nevážil ako vážil. Anička bude mať v tom určitú pravdu, zároveň je to inšpirácia do budúcna, aby som sa zmenil. Už nechcem byť takí! Už nie! „čo si sa tak zamyslel?“ prerušila ma Anička a v tom sa ozvalo pípanie telefónu, ktorý bol v kuchyni. „Ktože ti len môže písať?“ opýtal som sa provokačne, aby to vyznelo, že chcem vedieť, že kto jej písal. No v skutočnosti ma to vôbec nezaujímalo. Aj tak viem, že Anička ma viac miluje ako ja, alebo teda, inak povedané, viac to vie dať do citov. „Ja ti nič nehovorím,“ podala mi mobil do ruky, „to je najhnusnejšia SMS, akú som len mohla dostať.“ „čo?“ ešte raz som si prečítal odosielateľa, „a čo chcela?“ Opýtal som sa, či to nie je len náhoda, či to nie je omyl. „Ahoj babuľka, už viem, že si mi vzala peťka. Aj to, že všetko, čo som ti povedala, ty si mu to povedala v upravenej verzii. Ďakujem ti zato, že si mi ho vzala svojim klamstvom. Nemôžem byť s tebou naj kamoškou, pretože si klamala a klamala… S pozdravom Lucia!“ Nechápajúc som pokrútil hlavou a ešte raz som si pomaličky prečítal SMS od samotného začiatku. „Lucia!“ povzdychol Peter a pokračoval, „ach, bože, ta Lucia…“ „čo?“ opýtala som sa, aby som počula jeho názor na ňu a možno aj na seba. Určite vedela, že budeme spolu a keby aj nie, vedela, že ja by som ju mu dala prečítať. Ale naozaj to myslela vážne? Opýtala som sa svojho rozumu. Áno, myslela to asi naozaj vážne… Chce sa mi plakať. Práve ma opustil najlepší priateľ.
Posledné slová sú klamlivé, Naše pravdy sú odkryté.
Falošná slza z očka vyskočí, Pokúša sa niečo napraviť.
Neverím slovám, čo píšeš, Zo svojich spomienok si niečo zapíšem.
Áno, asi je to pravda. Ešte raz som si zopakovala. Prišla som o človeka, ktorý znamenal v mojom živote veľa. Znamenal pre mnoho mnohého. Neuveriteľné. Ona ma dokázala vypočuť, ona sa dokázala porozprávať o problémoch, ktoré ma trápili, s ktorými som aj bojovala a bohužiaľ, aj bojujem. Boli sme uletené kamošky. Všetko, čo sme si hovorili ostávalo medzi nami, ostávalo v našich zakrytých miestach. Obdivovala som ju v jednej jedinej veci. Dokázala plakať aj vtedy, keď som ja plakala. Žila ako keby môj život, ako keby bojovala so mnou proti chorobe, ktorá ma dostávala do úzkosti. Do úzkosti, z ktorých som sa nedokázala samá vymaniť. No z jej pomocou to bolo omnoho ľahšie. Dokázala mi dávať mnoho entuziazmu, že som sa niekedy čudovala, že odkiaľ toľko entuziazmu má… Prišla som o priateľa, ktorý vedel, čo hovorí, čo koná, pre koho je tu. Prišla som práve o človeka, ktorý vedel omne 2 veľké tajnosti. Len dve, škoda, že tieto tajnosti budem musieť niekedy povedať peťkovi. No, teraz, myslím, že nie je to najvhodnejšia chvíľa. Prišla som o bútľavú vŕbu, ktorej som vravela všetko, čo sa deje doma, čo napĺňa moje vedomie… Prosto, vedela o mojom súkromnom živote všetko. Od a až po Z. A tak málo stačilo nato, aby naše priateľstvo niečo zlomilo. Obyčajná lož… Klamstvo. Klamstvo, ktoré som, bohužiaľ, asi aj robila. Je pravda, že som niektoré veci skresľovala a je pravda aj to, že nikdy som neodkázala odkaz, ktorý bol pre Lucku veľmi dôležitý. Odkaz, že sa potrebuje stretnúť s Petrom. Bolo to práve v ten deň, keď som sa rozišla s Markom. Dní ubehali ďalej a Lucka sa stále pýtala, či som mu to povedala… Ja som len nato stále hovorila – stále, keď ťa spomeniem, on sa snaží zmeniť tému. Nechce sa o tebe ani rozprávať, nechce asi ani tvoje meno počuť. Ona mi to stále, čo raz viac a viac papala, ako tu najväčšiu pravdu. A predsa bolo to klamstvo. Nikdy som nespomenula Peťkovi Lucku. To, že som mu hovorila klamstva, je iba výmyslom Lucky, ale pochopiteľne, aj ja by som si to myslela, keby som bola na jej mieste. Klamala som ju len vtedy, keď som hovorila, že som sa s ním rozprávala o nej. Dní ubiehali tak rýchlo, až prišiel deň, keď sa Lucka rozhodla, že sa opýta Peťka ako teda to je. Po stretnutí mi len hovorila, že Peter jej hovoril, že odkiaľ to má a že on také nikdy nepovedal. No, viem si to dosť predstaviť, ako sa trochu platonický hádali. Ale myslím si, že problém bol v Lucke. Ona odjakživa nejakých chalanov riešila. Stále to bol ten a onen a tak stále dookola až mi z toho niekedy šibalo, ale aj tak obdivovala som jej šarm a to množstvo chalanov, ktorí ju platonický milovali. Nikdy som o takúto lásku nestála, ale prosto chcela som to zažiť. Potom , po nejakom čase mi Peter spomínal niečo o Lucke, no neviem si spomenúť, že o čom to bolo. Spravím všetko pre ňu, aby mi to odpustila a hlavne, aby ma pochopila. Nechcem prísť o priateľstvo, ktoré má najväčšiu cenu v živote. Priateľstvo, ktoré držalo nás oboch v prítomnosti… „Nebojuj pre priateľstvo, ale rob tak, aby si nemusel bojovať za opätovné priateľstvo.“ Zacítila som Peťkov božtek na svojich perách. Bol sladký a prijemný. Cítila som ho až vo svojom vnútri. Podvihlo sa moje sklamané vnútro. Cítila som ho pri sebe. Bol taký roztopašný. Nevedel kam skôr skočiť. Najprv ma bozkával, stískal, bozkával, strhával posledné oblečenie. Zacítila som jeho ruku na svojej nahej nohe.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: