Skip navigation


História Majstrovstiev Sveta vo futbale siaha do roku 1930. Prvou hostiteľskou krajinou pre 13 tímov bol Uruguaj. V tomto článku chcem poukázať na niektoré „pikošky“, ktoré boli charakteristické pre jednotlivé Majstrovstvá sveta vo futbale. Od roku 1934 sa uskutočnilo celkovo 18 Svetových šampionátov (19 vrátane aj s rokom 2010).

Usporiadateľské krajiny Majstrovstiev sveta

Uruguaj 1930
Taliansko 1934
Francúzsko 1938
Brazília 1950
Švajčiarsko 1954
Švédsko 1958
Čele 1962
Anglicko 1966
Mexiko 1970
Západné Nemecko 1974
Argentína 1978
Španielsko 1982
Mexiko 1986
Taliansko 1990
USA 1994
Francúzsko 1998
Kórea/Japonsko 2002
Nemecko 2006
Južná Afrika 2010

Ďalší šampionát vo futbale bude hostiť Brazília, ktorý sa uskutoční v roku 2014. Na ďalšie roky nie je známy usporiadateľ.

Majstrovstvá sveta vo futbale a Slováci

Je nepochybným úspechom Slovenského tímu, že sa vôbec dostal po kvalifikačných súbojoch na Majstrovstvá sveta do Južnej Afriky. Od roku 1989 a „rozvedení“ Čechov a Slovákov v roku 1993, je to prvýkrát, čo sa slovenský tím dostal na Majstrovstvá sveta za svojej samostatnej éry. Ale je nepochybné, že Slovenskí hráči menili výsledky dôležitých zápasov už predtým. S tým rozdielom, že nehrali v „Slovenskom tíme“ ale v Československom.
Prvý Slovák, ktorý hral za Československo bol Štefan čambala, ktorý hrával v pražskej Slávii. Presne v roku 1934 Štefan čambala, v taliansku vybojoval s československým tímom striebro, keď vo finálovom súboji sa stretol československý tím s talianskym. Československý tím celkovo porazil 4 tímy – Rumunsko (2:1), Švajčiarsko (3:2) a v semifinále Nemecko (3:1).
V nedeľu 10. júna 1934 československý tím podľahol Talianskemu po predlžení, ktorý Taliani pred domácim publikom zvládli lepšie. O československom tíme sa hovorilo ako o morálnom víťazovi Majstrovstiev sveta.

Druhým Slovákom v roku 1938, ktorý sa predstavil na Svetovom šampionáte vo futbale, bol Ferdinand Daučík, ktorý odohral v obrane všetky tri stretnutia na záverečnom turnaji. Po víťazstve v prvom kole nad Holandskom 3:0 po predĺžení, narazilo mužstvo ČSR na Brazíliu a keďže sa zápas skončil nerozhodne 1:1 aj po predĺžení, musel sa o dva dni opakovať. V druhom stretnutí zvíťazili Brazílčania 2:1.

Po dvanástich rokoch v roku 1950 sa československý tím nezúčastnil na svetovom šampionáte, keďže neprihlásil sa ani do kvalifikácie.

V roku 1954 ČSR sa prihlásilo do kvalifikácie a postúpilo cez Rumunsko a Bulharsko do 16, ktorá bojovala o víťazstvo. Aj v tomto Československom kádri hrali Slováci – Teodor Reimann (1 zápas) a Imrich Stacho (1) (brankári), Michal Benedikovič (nehral), Anton Malatinský (nehral), Emil Pažický (2), Kazimír Gajdoš (nehral), Anton Krásnohorský (nehral) a Ladislav Kačáni (2). Káder trénera Karola Borhyho v skupine s Uruguajom a Rakúskom nepostúpil, pretože prehralo oba zápasy v základnej skupine.

Ďalšou hosťujúcou krajinou svetového šampionátu vo futbale bolo Švédsko v roku 1958. československý káder zasiahol do bojov spolu so Slovákmi a to s Titusom Buberníkom (1 zápas), Kazimírom Gajdošom (nehral), Pavolom Molnárom (3), Gustávom Mrázom (4), Jánom Popluhárom (3) a Imrichom Stachom (nehral). Do úvahy prichádzali aj Anton Moravčík, Adolf Scherera Viliam Schrojf, ak by československý tím zasiahol do štvrťfinálových bojov. Po prehrách so Severným írskom (0:1), remíze s NSR (2:2) a senzačnej výhre nad Argentínou (6:1) rozhodoval opakovaný zápas so Severným írskom, v ktorom československý káder ťahal za kratší koniec (1:2). Tím nepostúpil zo základnej skupiny.

Takmer po osemnástich rokoch ČSR malo možnosť zabojovať o zlato. Československo porazilo v základnej skupine Španielsko (1:0, gól Štibrányi), remizovalo s Brazíliou (0:0), prehralo s Mexikom (1:3) a tak sa aj ušla miestenka pre československý tím do štvrťfinále. Vo štvrťfinále si poradili s Madärskom (1:0, gól Scherer) a v semifinále s Juhosláviou (3:1, Scherer 2 góly). 17. júna 1962 na Estadio Nacional v Santiagu čakal našich hráčov obhajca titulu a najväčší favorit Brazília. Československý tím opäť ťahal v druhom finálovom súboji za kratší koniec, keď nad Brazíliou prehralo o dva góly (1:3). Do bojov zasiahlo niekoľko Slovákov – Viliam Schrojf (6 zápasov), Ján Popluhár (6), Jozef Štibrányi (3/1 gól), Adolf Scherer (6/3), Pavol Molnár (nehral), Jozef Adamec (3), František Schmucker (nehral), Titus Buberník (nehral), Andrej Kvašňák (6) a Jozef Bomba (nehral).

O 4 roky neskôr, v roku 1966 ČSR nezasiahla do bojov, v kvalifikácii ju predbehlo Portugalsko.

Československo zvíťazilo v rozhodujúcom zápase na neutrálnej pôde v Marseille nad silným Maďarskom 4:1 a po neúčasti na predchádzajúcich MS si trúfali na dobrý výsledok aj na záverečnom turnaji, ktorý hostilo Anglicko v roku 1970. V mužstve pod vedením trénera Jozefa Marka hrali prím Slováci – z 22 nominovaných ich bolo 18: Karol Dobiáš (3 zápasy), Vladimír Hagara (2), Alexander Horváth (2), Andrej Kvaš-ňák(2), Ladislav Petráš (3/2 góly), Ladislav Kuna (3), Jozef Adamec (3), Karol Jokl (3), Ján Pivarník (nehral), Anton Flešár (nehral), Vladimír Hrivnák (1), Ján Zlocha (1), Ivan Hrdlička (1), Jaroslav Poliak (1), Jozef Jurkanin (1), Milan Albrecht (nehral), Ján Čapkovič (1) a Alexander Vencel (1). Po prehrách s Brazíliou (1:4, gól Petráš), s Rumunskom (1:2, gól Petráš) a s Anglickom (0:1) futbalová verejnosť bola smutná. Striebro z pred ôsmych rokov sa nepodarilo obhájiť československému tímu.

Na 10 MS sa československý tím neprebojoval cez kvalifikáciu, keď nestačil na škótov.

V roku 1978 na 11 Majstrovstvách sveta vo futbale ČSR opäť chýbalo, osudným sa im stalo opäť Škótsko.

V roku 1982 ČSSR sa po dvoch neúčastiach kvalifikovala z 3. európskej skupiny spolu so ZSSR. V kádri trénera Jozefa Vengloša boli títo hráči zo Slovenska: Stanislav Seman (1 zápas), Ladislav Jurkemik (1), Jozef Barmoš (3), Ján Kozák (nehral), Jozef Kukučka (1) a Marián Masný (2). Po šokujúcej remíze v úvodnom zápase s Kuvajtom (1:1) a prehre s Anglickom (0:2) československý futbalový káder nezachránila ani remíza s Francúzskom (1:1). Po neúspešnej základnej skupine ČSR sa rozlúčila s šampionátom.

V Mexiku v roku 1986 sa československý výber nedostal cez kvalifikáciu.

Československo spečatilo svoj postup na záverečný turnaj 15. novembra 1989 a na šampionáte už štartovalo pod novým názvom – ČSFR v roku 1990. Trénerom bol opäť Jozef Vengloš a v kádri maltýchto hráčov zo Slovenska: Július Bielik (2 zápasy), Ján Kocian (4), Jozef Chovanec (5), Ľubomír Moravčík (5), Peter Fieber (nehral), Vladimír Weiss (3), Vladimír Kinier (1), Viliam Hýravý (nehral), Milan Luhový (1/1), Stanislav Griga (2) a Peter Palúch (nehral). Po výsledkoch 5:1 s USA, 1:0 s Rakúskom a 0:2 s Talianskom postúpilo mužstvo ČSFR zo základnej skupiny. V osemfinále si poradilo s Kostarikou 4:1, no vo štvrťfinále ho zastavil neskorší majster sveta NSR po výsledku 0:1.

V roku 1998 po neúspechu z roku 1994 sa po prvýkrát na MS dostalo Slovensko, ktoré zo základnej skupiny nepostúpilo.

V roku 2002 a v roku 2006 Slovenská reprezentácia nedokázala vybojovať postup na záverečný turnaj, no v roku 2006 mala k tomu blízko. Proti tomu boli Španieli, ktorý v prvom zápase na domácej pôde deklasovali Slovákov a s prehľadom si zabezpečili miestenku na záverečný turnaj, pričom remíza v druhom zápase nestačila.

Zaujímavosti z jednotlivých záverečných turnajov (1934-2006)

1930 Uruguaj

Prvé majstrovstvá sveta vo futbale boli bez kvalifikácie. Každá krajina ktorá bola v tom čase členom FIFA, bola na tento turnaj pozvaná. Ale aj kvôli dlhej a drahej plavbe cez Atlantický oceán sa na turnaji zúčastnilo veľmi málo európskych Timov. Dva mesiace pred začiatkom turnaja žiadny z európskych Timov nepotvrdil oficiálne účasť. A preto prezident FIFA Ju les Rimet musel zasiahnúť, a spolu s Uruguajskou vládou museli slúbiť niektorému európskemu týmu zaplatiť cestovné výlohy. A tak nakoniec štyri európske týmy potvrdili účasť. Zaujímavosti:
Hralo sa 17 dní a 18 zápasov,
javiskom svetového šampionátu mal byť stotisícový Estadio Centenario (Štadión storočnice) – nebol dostavaný,
Strelcom historicky prvého gólu majstrovstiev sveta sa v 19. minúte zápasu Francúzsko – Mexiko (4:1) stal francúzsky útočník Lucien Laurent,
Finále sledovalo 90 000 divákov.

1934 Taliansko

Majstrovstvá sveta vo futbale 1934, boli druhé majstrovstvá sveta a konali sa v Taliansku od
27. mája do 10. júna. FIFA vybrala ako hostiteľa Taliansko v októbri 1932. Boli to prvé majstrovstvá sveta do ktorých sa museli mužstvá kvalifikovať. 32 národných Timov vstúpilo do kvalifikácie, a z nich 16 postúpilo na záverečný turnaj do Talianska.
Taliansko sa stalo druhým víťazom v histórii keď vo finále zdolalo Česko-slovensko 2-1. Zaujímavosti:
Počet zápasov 17
Počet gólov 70 (4,1 na zápas)
Návštevnosť 358 000 (21 059 na zápas)
Najlepší strelec Oldřich Nejedlý 5 gólov
Šampionát sa hral vyraďovacím spôsobom: kto vyhral, postúpil, kto prehral, išiel domov.

1938 Francúzsko

Majstrovstvá sveta vo futbale 1938, boli tretie majstrovstvá sveta v dejinách futbalu. Finálový turnaj sa odohral vo Francúzsku a to od 4. júna do 19. júna. FIFA vybrala Francúzsko ako hostiteľa záverečného turnaja v auguste 1936. Tohto turnaja sa zúčastnilo 15 mužstiev a zisk titulu obhájilo Taliansko keď vo finále zdolalo Maďarsko 4:2. Zaujímavosti:
Počet zúčastnených 37 (záverečný turnaj: 15)
Víťaz Taliansko (2. titul)
Počet zápasov 18
Počet gólov 84 (4,7 na zápas)
Návštevnosť 483 000 (26 833 na zápas)
Najlepší strelec Leônidas 7 gólov

V roku 1942 sa mali majstrovstvá sveta uskutočniť po štvrtýkrát. Ale kongres v Paríži sa v roku 1938 zriekol možnosti menovať organizátora. Majstrovstvá sveta 1942 sa neuskutočnili. A na ďalší kongres FIFA bolo treba čakať až do 1. júla 1946. Konal sa v Luxemburgu a zastúpených bolo 34 zväzov. Jules Rimet, ktorý bol na čele FIFA už 25 rokov, dostal od delegátov pekný darček – odteraz dostali Majstrovstvá sveta nový názov: Pohár Julesa Rimeta (Jules Rimet Cup). Zároveň bol určený organizátor nasledujúcich majstrovstiev sveta, ktoré chceli zorganizovať v roku 1949, ale z časových dôvodov boli presunuté na rok 1950. Jednohlasne zvíťazila Brazília.

1950 Brazília

Majstrovstvá sveta roku 1950 boli v Brazílii, a to od 24. júna do 16. júla, boli to v poradí štvrté majstrovstvá sveta, a po prvýkrát sa uskutočnili až po dvanástich rokoch kvôli Druhej svetovej vojne. Tento turnaj vyhral Uruguaj, ktorý v poslednom štvrtom rozhodujúcom zápase finálovej skupiny zdolal Brazíliu 2-1 (tento bol jediný turnaj, ktorý sa nerozhodol jedným finálovým zápasom, ale hrala sa finálová skupina. Zaujímavosti:
Po prvýkrát sa majstrovstiev zúčastnila kolíska futbalu – Anglicko (vypadlo už v skupine po zahanbujúcej prehre s USA 0:1)
Počet zápasov 22
Počet gólov 88 (4 na zápas)
Návštevnosť 1 036 000 (47 091 na zápas)
Najlepší strelec Ademir 9 gólov

1954 Švajčiarsko

Majstrovstvá sveta vo futbale 1954 boli piate majstrovstvá sveta. Konali sa vo Švajčiarsku a to 16. jún – 4. júla. V júli 1946 bolo vybraté Švajčiarsko ako usporiadateľská krajina. Turnaj vyhrala reprezentácia Nemecka keď vo finále zdolala Maďarsko 3-2. Zaujímavosti:
Najlepším strelcom sa stal maďar Sándor Kocsis z 11 gólmi.
po prvýkrát v dejinách futbalu každý hráč na svojom drese mal číslo,
Šampionát priniesol aj nevídanú úrodu gólov – v 26 zápasoch ich padlo neuveriteľných 140. Priemer 5,38 gólu na zápas je dodnes rekordom,
Počet zápasov 26
Návštevnosť 889 500 (34 212 na zápas)

1958 švedsko

Víťazom turnaja sa stala Brazília, ktorá vo finále zdolala domáce Švédsko 5-2. V zostave majstra hral aj mladý hráč Pelé, pre ktorého to bol debut na majstrovstvách sveta. Zaujímavosti:
Po prvýkrát sa zábery z majstrovstiev sveta prenášali prostredníctvom televízneho signálu do celého sveta.
Dodnes platným rekordom je výkon francúzskeho útočníka Justa Fontaina, ktorý strelil na záverečnom turnaji 13 gólov.
Počet zápasov 35
Počet gólov 126 (3,6 na zápas)
Návštevnosť 919 580(26 274 na zápas)

1962 Chile

Víťazom turnaja sa stala Brazília, ktorá vo finále zdolala Česko-slovensko 3-1. Zaujímavosti:
Počet zápasov 32
Počet gólov 89 (2,78 na zápas)
Návštevnosť 899 074 (28 096 na zápas)
Viliam Schrojf (6 zápasov – bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja),
Jozef Štibrányi (3/1 gól – stal sa prvým slovenským futbalistom, ktorý strelil na MS gól),
futbal sa stával oveľa fyzickejším,

1966 Anglicko

Turnaj vyhrala reprezentácia Anglicka keď vo finále zdolali Nemecko 4-2. Zaujímavosti:
Najlepším strelcom sa stal Portugalčan Eusébio z 9 gólmi,
Počet zúčastnených 16 (záverečný turnaj: 16)
Počet zápasov 32
Počet gólov 89 (2,78 na zápas)
Návštevnosť 1 635 000 (51 094 na zápas)
Pred vypredaným hľadiskom štadióna Wembley sa odohrala 30. júla ozajstná futbalová dráma, v ktorej zvíťazilo Anglicko 4:2 po predĺžení.

H2> 1970 Mexiko

Víťazom turnaja sa stala Brazília, ktorá vo finále zdolala Taliansko 4-1. Brazílske mužstvo, v ktorom boli hráči ako Pelé (pre ktorého to boli štvrté majstrovstvá), Carlos Alberto, Clodoaldo, Gérson, Jairzinho, Rivelino a Tostão býva označované za najlepšie mužstvo v histórii majstrovstiev. Na tomto turnaji bolo v zápasoch možno vidieť návrat k jednoduchej útočnej hre. Zaujímavosti:
možnosť použiť v zápase striedania,
Počet zúčastnených 70 (záverečný turnaj: 16)
Počet zápasov 32
Počet gólov 95 (2,97 na zápas)
Návštevnosť 1 603 975 (50 124 na zápas)
Najlepší strelec Gerd Müller 10 gólov
Brazília získala pohár Julesa Rimeta navždy.

1974 NSR

Víťazom turnaja sa stalo domáce Západné Nemecko, ktoré vo finále zdolalo Holandsko 2-1. zaujímavosti:
Víťazovi turnaja bola prvýkrát odovzdávaná trofej, ktorú navrhol Silvio Gazzaniga – FIFA – Svetový pohár, zostáva federácii a nový majster sveta ju má v držbe len do nasledujúcich majstrovstiev sveta a potom dostáva jej kópiu.
Počet zúčastnených 99
Počet zápasov 38
Počet gólov 97 (2,55 na zápas)
Návštevnosť 1 774 022 (46 685 na zápas)
Najlepší strelec Grzegorz Lato 7 gólov
Novinkou 10. majstrovstiev sveta bol televízny prenos vo farbe.
zmena herného systému turnaja, keď sa po základných skupinách vytvorili z postupujúcich mužstiev semifinálové skupiny.

1978 Brazília

Víťazom turnaja sa stala Argentína, ktorá vo finále zdolala Holandsko 3-1 po predĺžení. Argentína sa tak stala piatym štátom, ktorý vyhral Majstrovstvá sveta. Zaujímavosti:
Počet zúčastnených 101 (záverečný turnaj: 16)
Počet zápasov 38
Počet gólov 102 (2,68 na zápas)
Návštevnosť 1 546 151 (40 688 na zápas)
Najlepší strelec Mario Kempes 6 gólov

1982 Španielsko

Víťazom turnaja sa stalo Taliansko, ktoré vo finále zdolalo Západné Nemecko 3-1. Zaujímavosti:
Najlepším hráčom turnaja a najlepším strelcom bol taliansky útočník Paolo Rossi.
Boli to prvé majstrovstvá na ktorých sa zúčastnili mužstvá zo všetkých štyroch futbalových konfederácií.
Na týchto MS štartovalo po prvýkrát 24 mužstiev: 13 z Európy, tri z Južnej I Ameriky, po dve z Ázie/Oceánie, Afriky a zóny CONCACAF (Stredná a Severná Amerika). K tomu samozrejme usporiadateľa obhajca titulu.
Hralo sa v troch fázach, prvé dve v skupinách a potom semifinále a finále.
Počet zúčastnených 109 (záverečný turnaj: 24)
Počet zápasov 64
Počet gólov 146 (2,81 na zápas)
Návštevnosť 2 109 723 (40 572 na zápas)

1986 Mexiko

Potom, čo sa v roku 1983 z finančných dôvodov vzdala organizácie MS Kolumbia, prevzalo organizáciu 13. majstrovstiev sveta Mexiko, ktoré sa tak stalo prvou krajinou, kde sa konal finálový turnaj po druhýkrát.
Majstrom sveta sa stala po druhýkrát Argentína, keď vo finále porazila Západné Nemecko na štadióne Azteca 3-2. zaujímavosti:
Maskotom majstrovstiev bola chili paprička Pique.
Najlepším strelcom turnaja bol angličan Gary Lineker
zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja získal Diego Maradona,
Počet zúčastnených 112 (záverečný turnaj: 24)
Počet zápasov 52
Počet gólov 132 (2,54 na zápas)
Návštevnosť 2 393 331 (46,026 na zápas)

1990 Taliansko

Majstrom sveta sa stalo po tretíkrát Západné Nemecko, keď vo finále porazilo Argentínu 1-0. Taliansko sa stalo hosťom majstrovstiev sveta po druhýkrát v histórií, vyhralo voľbu usporiadateľa pred Sovietskym zväzom. Zaujímavosti:
Počet zúčastnených 116 (záverečný turnaj: 24)
Počet zápasov 52
Počet gólov 115 (2,21 na zápas)
Návštevnosť 2 516 348 (48 391 na zápas)
Najlepší strelec Salvatore Schillaci 6 gólov
Herne šampionát sklamal,
Priniesol príliš veľa defenzívneho futbalu, rozhodnutí na jedenástky.

1994 USA

Majstrom sveta sa stala po štvrtýkrát Brazília, keď vo finále porazilo Taliansko po pokutových kopoch. Zaujímavosti:
Priemerná návštevnosť na zápasoch šampionátu bola približne 69 000, čím sa stal tento turnaj najnavštevovanejším v histórii.
Počet zúčastnených 131 (záverečný turnaj: 24)
Počet gólov 141 (2,71 na zápas)
Najlepší strelec Christo Stoičkov a Oleg Salenko 6 gólov

1998 Francúzsko

Majstrom sveta sa stalo a prvý titul získalo Francúzsko, keď vo finále porazilo Brazíliu 3:0.
Počet zúčastnených (záverečný turnaj: 32)
Počet zápasov 64
Počet gólov 171 (2,67 na zápas)
Návštevnosť 2 785 100 (43 517 na zápas)
Najlepší strelec Davor Šuker 6 gólov

2002 Kórejská republika, Japonsko

Majstrom sveta sa stala a piaty titul získala Brazília, keď vo finále porazila Nemecko 2:0. Zaujímavosti:
Počet zúčastnených 199 (záverečný turnaj: 32)
Počet gólov 161 (2,52 na zápas)
Návštevnosť 2 705 134 (42 268 na zápas)
Najlepší strelec Ronaldo 8 gólov
po prvýkrát sa konali v Ázii
po prvýkrát ich organizovali dve krajiny spoločne.

2006 Nemecko

Počet zápasov 64
Počet gólov 147 (2,3 na zápas)
Návštevnosť 3 353 655 (52 401 na zápas)
Najlepší strelec Miroslav Klose 5 gólov

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: