Skip navigation


Sociálne siete v dnešnej dobe sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Či sa nám to Páči alebo nie, každá vec má dve stránky. Klady aj zápory. Aj tričko si môžete obliecť naruby.

Ale písať a moralizovať, že čo je „správne“ alebo „hodnotovo prípustné“ nemá zmysel rozvádzať. Preto ani tento článok nemá reagovať na ľudí, ktorí majú 1234 priateľov na známej sociálnej sieti zvanej fejsbuk.
Tento článok Má odrážať a poukázať, čo prináša virtuálny svet do nášho života. Pochopiteľne neobjektívne klady i zápory.

Fejsbukoví priatelia. Ľudia, ktorých si pridávate medzi priateľov, hoc viete, že nikdy ste ich osobne nespoznali, hoc ste presvedčený, že sú trochu mimo, i napriek tomu viete, že vaše IQ nepresahuje inteligenciu hojdacieho koníka, stále robíte to isté. Niekto vám dá žiadosť a vy si ho pridáte medzi priateľov. Nevadí, že je bývalý priateľ. Predsa, ako sa hovorí, odpúšťať sa musí! Pokiaľ ide o tu prvú skupinu respondentov, je to trochu inak. Človek si ho musí pridať (ak ho niekde inde spoznal vo virtuálnom svete), lebo iná možnosť mu ani neostáva. Osobne stretnutie a nadviazanie priateľského (ľudského) vzťahu je len vo hviezdach. A možno aj obaja vedia, že ich osobne stretnutie je iba snom. Preto si takýchto človiečikov aj pridáte medzi najlepších fejsbukových priateľov.
Druhú skupinu priateľov predstavujú ľudia, ktorí žijú vo vašom okolí. Stretávate sa s nimi – ak ste slušní aj pozdravíte, vo výnimočných situáciách prehovoríte zopár slov. Ale to je už veľa. Preto ani radšej nečítate komentáre, ktoré by vás mohli v nejakom statuse ohovárať. Veď vaše ego samo hovorí – prečo riešiš takých ….? A vy buď odpovedáte alebo len reagujete nahnevane, i napriek tomu svoju cenu neznížite nejakým primitívnym komentárom. Poviete si ho len pre seba. Aj to stačí nie?
Na fejsbuku je jednoduché zaradiť aj takých ľudí, ktorých v bežnom živote voláme egoisti. A či sa nám to páči alebo nie, stále sú to práve oni, ktorí prihrávajú na gól. „… Potrebujem od teba niečo.“ „no dávaj čo takého…?“ Vraj niečo dať, pomôcť… Len toľko? A ja som čakal niečo viac. Ilúzie sú ilúzie. Aj rande nemusí vyjsť každý deň nie? Keď sa vám to stane raz, nič nehovoríte, lebo vaše ego neutŕžilo ranu. „… diiiiiiiikes,“ vás v uPršanom dní určite viac podvihne ako čokoľvek iné. Myslíte si, že vaša ústretová povaha sa páči každému. Ba čo by aj, oni ju na vás obdivujú. Na druhý deň sa stane niečo podobné… Aby ste neboli taký štedrý, skúsite toho človeka trochu ponaťahovať, nech si to zaslúži. Stačí jedná ironická (erotická?)poznámka a problém je na svete. „A čo zato?“ nezabúdajte dať na konci nejakého pekného smajloša. Prejavy opitosti, neprítomnosti môžu obeť vážne zraniť. „… aha, no to ani ja by som nespravil…,“ posledná správa, ktorá bola hodená na chatové okienko. Nebyť tak viacerých, človek by sa utápal v smútku že… „Ja pomáham a oni ma majú v Riti.“ Ale takto je to sranda. Ako aj v tomto telefonáte. (Treba počúvať a hlavne pozorne až dokonca!)

Fejsbukový kamaráti. Ľudia, ktorých stretávate takmer každý deň, ale váš osobný vzťah nie je ničím výnimočný. Spolužiaci, spolucestujúci, budúce lásky, ktorým ste odkázali, že myslíte to s nimi naozaj vážne, ale teraz prosto nemôžete, lebo mate niekoho iného, sú vašou obeťou. A tu sa dostávate do konfliktu! „… Najradšej by som si ju vymazal preč spomedzi priateľov, ale vieš… Urazila by sa,“ hovoria zlé jazyky. „… Aha, nechce sa mi tomu veriť, že ju až tak neznášaš… Ja s ňou nemám problém,“ obhajujem chuderku. Na druhý deň sa stretnú obete tajného obdivu i nenávisti. Čo by… Tí dvaja sa navzájom doberajú a obdivujú. Neznámy človek by povedal, že spolu chodia. A keď nie aj viac, napríklad, rovno spia. Nedalo mi to a hneď som to v ten večer riešil. „.. počul som, že ste sa už udobrili. Pravda?“ „To ti kto povedal? Ešte nie.“ „Aha, ona je drbnutá na gebuľu. To už sa vedelo dávno,“ hodím ešte troch usmievajúcich sa smajlošov, hoci do smiechu mi asi nebolo. A vtedy som si asi aj uvedomil, že aký je rozdiel medzi priateľmi a kamarátmi na fejsbuku. Priatelia obdivujú vašu ochotu pomáhať, kamaráti vás musia znášať medzi priateľmi. Čiže ani jedni ani druhí nie sú skutoční priatelia? Nie, to nie sú priatelia, ani kamaráti, ani známi, to sú nepriatelia. Kuriózne, bohužiaľ, ale vystihuje to dôvod na zamyslenie sa nad všetkým. Aj na známom pokeciku sú priatelia nie? Mať tak mnoho priateľov, ktorí by za vás aj život položili. To by ste ani cez noc nemuseli spať. Každý by sa išiel vyspinkať za vás. A nezabúdajte, priateľ môže podviesť iba raz. Čim skôr to spravíte, tým neskôr si uvedomíte, že nikoho nemáte. Stačí jeden klik a o jedného priateľa ste prišli tak jednoducho. Keby sa dalo zabudnúť aj na skutočné priateľstva jediným klikom. Aspoň raz v živote.
Preto aj fejsbukových priateľov treba brať úplne inak. To je iná kategória ako skutočný priatelia. Tam si treba urobiť presný poriadok, že koho tam znesiete. „… a prečo ti to prekáža, že máš ju medzi priateľmi. Stačí, že ju budeš ignorovať.“ „Ja ju ignorujem, ale keď na nástenku stále mi pridáva nejaké hlúposti. A niekedy aj komentuje statusy.“ Ten chlapčisko žiarli. Hneď som si to poskladal do súvislosti. A čo nevidieť… Realita sa nemusí rovnať virtuálnemu svetu. Čiže len toľko na záver. Facebookoví priatelia nie sú to isté, ako reálni priatelia. Nehľadiac na ich intrigy.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: