Skip navigation


Žiadny reklamný ťah, ani žiadna novinárska kačica, a už vôbec, žiadny čierny humor. Krutá realita na tom slávnom Slovensku.

Prvé povolebné štúdium. Fico a Dzurinda. Pohotový človek by povedal, že toto nie je v našom štáte normalné, iný by si povedal: „A tí čerti spolu tu, čo tak pokojne zo seba robia šašov?“ šašo ne šašo, ale je to práve ten istý Fico, ktorého sme tak dávno ale pre dávno určite nevideli. A ozaj, všimli ste si, že prvýkrát v živote sa nepochytili? Nepochytili. Nikto, ak sa aj mýlim, ale naozaj nikto nepredpokladal, že to budú práve oni, ktorí sa do seba nepustia. Tak dobrí a vážni adepti na trofej najlepšieho z najlepších a toto? Pokojný Fico a určite spokojnejší Dzurinda – prečo? Odpoveď je známa a určite takmer každému jasná – Fico a Dzurinda sú ako odvekí nepriatelia svätenej vody a diabla. Je už len na výbere každého z nás, kto tým „diablom“ v skutočnosti aj je a to isté platí aj pre druhú stranu mince, teda kto tou svätenou vodou hlavý vymýva. A ozaj, robí to tak bravúrne! Však?
Začalo sa to prvým vystúpením Fica tesne po voľbách. Už to nebol ten Fico, čo využíva zakázané ťahy rétorického umenia, nebol to on, čo pravidelne niekoho z niečoho obviňoval. Na stôl vyložil novú Politickú kartu – vy ste vyhrali dnes? V poriadku. A naozaj vo veľkom poriadku, taký ako očakávajú ľudia v kostole. Dnes ste vyhrali, zajtra vyhrám to ja! Ale tak, že sa z toho ani nestihnete spamätať a porazím vás tak bravúrne, ako ste vy so šťastím porazili vy mňa. Mate smolu bude to už neskoro, odzvonia vaše hodiny, minúty, ba čo najhoršie, odzvonia aj posledné sekundy. Mate sa načo a na koho tešiť. Prajem vám prijemné hodiny slávi. Veď viete, aj klasici hovoria, že dobré časy sa raz končia a je úplne jedno, či dobre alebo desivo. Povedal si fico, keď meditoval počas jednej pochmúrnej noci a zaspal. V úplnej pohodičke, v úplnom pokoji a nevedno, kedy sa z toho prebudí. Niekto môže oponovať, veď bolo po voľbách, tak nemal dôvod prečo bľabotať koniny. Súhlasím a zároveň sa pýtam sám seba: Prečo už to nie je ten Fico akého sme poznali? Už to nie je ten, ktorý provokuje a robí „bordel“, len pokojne odpovedá a na provokatívne otázky odpovedá v inom štýle – v úplnom pokoji, hoc je pravdou aj to, že ešte nie je v tom dokonalý, ale robí to napriek tomu skvelo. Raz mi niekto povedal (a určite mnohí o tom nepochybujú) jednu jednoduchú myšlienku. Fico nie je Ani dobrý ani zlý. Je bravúrny.
Dnes, takmer šesť mesiacov po voľbách fico sa nám nemení. Z toho je možné usúdiť, že si sám uvedomil, že stratil potenciál s niekým vládnuť. Preto hoci vyhral voľby, ale ich v podstate prehral. Inak povedané, taktika boja, ktorú presadzoval pred voľbami sa nevyplatila na úspech. Čiže vyhral teoreticky, prakticky a takticky bol porazený. Nezodpovedanou otázkou ostáva len to, že dokedy to tak „vydrží“ zahrávať a či bude tato taktika úspešná. Bude úspešná v prípade, keď nová vláda (súčasná) bude robiť všetko preto, aby verejnosť nebola „pohoršená“, teda, presnejšie povedané, bude robiť všetko tak, aby nestratila vlastných voličov, lebo ak ich stratí, je vysoká pravdepodobnosť, že uprchnú k „dobrej“ opozícii. Pokojnej, kompaktnej a tej, ktorá bojuje proti zlu. V posledných dňoch sme sa o tom mohli presvedčiť v plnej paráde. Fico nie je zlý podnikateľ voličov, zvolil veľmi správnu taktiku. Tato taktika mu zabezpečuje jednu základnú nevyhnutnosť – a to, že súčasný voličov nestratí a môže získať „utečencov“, ktorým sa nebude páčiť vládnutie súčasných strán. Z toho vyplýva, že sa poučil zo Slovenskej histórie a veľmi správne. Pochopil, že buď bude bojovať s taktikou, ktorá môže priniesť veľký úspech, no zároveň môže skončiť ako jeden zo známych Slovenských politikov súčasnej politickej scény, alebo použije správne argumenty rétorického umenia a ich podstatou je jednoduchý princíp. Neprovokovať, neprovokovať a ešte raz neprovokovať. Inak povedané, fico môže pokojne vyhlásiť, že je politik veľkého kalibru, ale je iný ako tí ostatní. A naozaj on ním aj je.

Účelom článku nebolo zisťovať psychický stav obeti, ale ich potenciál taktického myslenia. Článok si nekladie niekoho urážať, ani predkladať druh čierneho humoru. Prosto konkrétne situácie v neznámom prostredí. Raz keď bude Pán ale naozaj s veľkým, Fico na politickom dôchodku, určite predloží svoju výpoveď v knihe – Ako som sa zrazil s politikou. Bolo to osudné?
Odporúčam prečítať tento článok: Fico: Moja najväčšia chyba? Vstup do politiky (Sme.sk)

Reklamy

One Comment

  1. No moc by som sa na to nespoliehal


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: